Deyan Sudjic: B jako Bauhaus. Kniha Zlín, 2016
Čítať o dizajne sa dosť podobá snahe uloviť do slov tanec či hudbu. Hoci dizajn je čosi, čo sa dotýkame častejšie ako chleba, ktorý má tiež svoj dizajn. Všetko, totiž, má čosi ako tvar, podobu príťažlivú alebo aj nepríťažlivú pre oči.
Niekto stvoril klávesnicu počítača, niekto vašu šálku na čaj. A my sa na to musíme pozerať. Alebo chceme. A páči sa nám to, hoci racionálne neraz ani netušíme, prečo sa nám ten či onen telefón páči viac ako nejaký iný, prečo chceme mať také alebo onaké módne doplnky, alebo prečo sú niektoré domy a autá také, že na nich vieme „oči nechať“ a iné zasa prehliadneme.
Vkus jedinca pritom nezohráva úlohu, ak ste konzument. To, čo sa stane obľúbeným, ovplyvňuje to, čo sa stane obľúbeným a páčivým o chvíľu. Dostali sme sa do obdobia napodobovania a kritérií masovosti, čo ukazuje veľmi dobre dizajn videoklipov, ktoré sa na seba podobajú práve preto, že sa isté postupy osvedčili a pre popularitu ich netreba spochybňovať. Vývoj je niekedy konzervatívnejší, ako by sme čakali – a platí to aj v revolučne naladenom dizajne.
Súkromná abeceda
Brit Deyan Sudjic, syn srbských emigrantov, je už desať rokov riaditeľom Design Museum v Londýne, svoju kariéru však začínal ako novinár, kritik, neskôr bol šéfredaktorom časopisov Blueprint a Domus či dekanom Fakulty umenia a architektúry na Kingston University of London. Patrí k rešpektovaným osobnostiam súčasného trendu moderne a provokatívne mysliacich ľudí, ktorí tvoria nové pohľady na tvorivosť, krásu a umenie.
