Zvolanie prezidenta, že Kotleba je fašista, nevyrylo, zdá sa, do myslí takú dieru ako slávnejšie „cisár je nahý“. S blížiacim sa delením výborových postov v NR SR sa však výroku dá prisúdiť – možno omylom – príbuzná či blízka pointa.
Aj keď Kotlebova nahota, vzhľadom na vrstvy tetovania, asi nebude pravá, návrh osláviť Jozefa Tisa v parlamente minútou ticha, ktorý práve predložil, je správou, že svoje prirodzenie ošatením nijako nezakrýva.
S dilemou, či pri voľbe podpredsedov uprednostniť prísne legalistický, či naopak politicko-kreatívny prístup, sa trápi celá politická trieda. Dá sa o veci dlho meditovať a v závislosti od uhla prístupu dospieť k rôznym konzekvenciám.
Ak si však ujasníme, že obe riešenia sú legitímne – v zmysle s demokraciou konformné –, tak prečo by nemohla rozhodnúť trebárs aj emócia? Inak povedané, komu je „ľudová strana“ sympatická, tak jej kandidátov zvolí. Komu nie, tak nezvolí. Respektíve nemusí.
