Extrémizmus sa prezliekol do nového šatu.
Stal sa súčasťou mainstreamu, avšak nielen kvôli neonacistom zvoleným do parlamentu.
Vyhlásenia o monitorovaní ľudí inej viery alebo pochody a zmeny ústavy obmedzujúce ľudí milujúcich rovnaké pohlavie sú nielenže nezodpovedné. Sú navyše aj neprijateľné pre toto storočie a náš hodnotový systém.
Spoločnosť stráca schopnosť rozlíšiť, kto extrémistom skutočne je. Lebo ak vo verejnom priestore sa mnohí zrazu vyjadrujú ako extrémisti, hranica ktorá extrém delí od normálu, sa postupne zotrie.
Preto ho netreba ignorovať. Treba o ňom hovoriť, pretože jeho sila spočíva práve v nebadanom podmaňovaní si myslí ľudí.
Je jedno, či sa ako extrémista správa (rozpráva) politik, alebo pochodujúci neonacista, ak to budeme tolerovať, pohltí to nakoniec väčšinu.
Platí pre neho nulová tolerancia, či už je oblečený v uniforme, alebo v obleku.
Pretože žiadny extrémista nikdy nedokázal ľuďom pomôcť. Len ublížiť.
