Autor je redaktor denníka SME.
Narodil sa v Bratislave, pôsobí v New Yorku, vek okolo tridsiatky a tlieskajú mu za to, ako hrá. Športoví fanúšikovia by tipovali hokejového brankára Jaroslava Haláka, ale táto charakteristika sedí aj na mladého umelca. Volá sa Filip Pogády a je huslistom.
Mali ste štyri roky, keď ste odišli s rodičmi zo Slovenska do Rakúska. Čo ich tam ťahalo?
„Otec je lekár a našiel si v Rakúsku prácu, takže sa tam presťahovala celá rodina.“
Na husliach hráte od útleho veku, sestra je klavíristkou. Ako ste sa dostali k hudbe, bola to túžba rodičov?
„Rodičia vždy verili, že hudba by mala byť súčasťou všeobecného vzdelania. Obaja hrali na klavíri, otec bral aj hodiny spevu. Nikto však odo mňa neočakával, že to budem robiť profesionálne. K tomu ma priviedlo moje nadšenie.“
“Na ulici sa ma okoloidúci často pýtali, či som model. Kamaráti ma potom nahovorili, aby som to vyskúšal.
„
Kedy začalo byť doma jasné, že by vás husle raz mohli živiť?
„Ako chlapec som chcel byť kozmonautom. Ale keď sa dostavili prvé úspechy na husliach, mal som motiváciu pokračovať a investovať do hudby viac a viac času. Ako jedenásťročný som vyhral celoštátnu rakúsku súťaž a Tsusukiho husľovú súťaž vo Viedni ako najmladší účastník. Pamätám si ten pocit, keď som dohral koncert víťazov vo viedenskom Konzerthause. Keď stovky ľudí kričia ‚bravo‘, je to ohromujúci zážitok najmä pre 11-ročného chlapca, ale to nebol môj hlavný motív. Mal som pocit, že to nie je iba moja voľba, ale povinnosť a zmysel venovať sa husliam a hudbe profesionálne. Že neexistuje nič, čo by som chcel robiť viac. To sa nikdy nezmenilo.“
V hudobnej kariére ste pokračovali na prestížnej Manhattan School of Music v New Yorku. Ako ste sa na ňu dostali?
„Mal som veľké šťastie. V roku 2008 som sa zúčastnil na jednom festivale v Ottawe, kde som spoznal známeho huslistu Pinchasa Zukermana. Bol to od detstva jeden z mojich najväčších idolov. Predohral som mu a on ma spontánne pozval, aby som pokračoval v štúdiách uňho na Manhattan School of Music s plným štipendiom. Tam som doštudoval s titulom Master of Music v roku 2011. Úžasná skúsenosť.“
V roku 2010 ste sa stali modelom pre agentúru Ford. Čo vás priviedlo do prostredia modelingu?
„Skôr som sa tam iba zatúlal. Dovtedy som si myslel, že Ford je len výrobcom áut. Na ulici sa ma okoloidúci často pýtali, či som model. Kamaráti ma potom nahovorili, aby som to vyskúšal. Na internete som si vyhľadal rebríček top 10 modelingových agentúr v New Yorku a poslal som im pár mojich fotiek. Dosť ma šokovalo, keď mi na druhý deň zavolali z agentúry Ford, ktorá bola v tom zozname na internete číslom jeden. Pozvali ma na interview a na ďalší deň som mal zmluvu.“
Ste teraz viac modelom alebo huslistom?
