Samozrejme, ponúka sa tvrdenie, že pozornosť upretá na to, kto ruku za kotlebovcov zdvihne a kto nie, len zohrieva teplotu verejnej diskusie.
Tí, čo tvrdili, že prezident mal ĽSNS pozvať do paláca, keďže šli do volieb legitímne a vyšli z nich s osempercentným mandátom, budú mať o dôvod viac pokyvovať hlavami, že Kotlebova strana zažíva šikanu verejnou mienkou.
"Čo zrazu všetci proti tomu Koltebovi máte? Asi vám stúpil na otlak!" vraví si nejeden pozorovateľ. Máločo ho rozkýva v presvedčení, že ĽSNS hrá podľa pravidiel a hlasy, ktoré burcujú na poplach proti fašistom v parlamente, vlastne iba faulujú v dohodnutej hre. Z priaznivcov Kotlebu sa tak paradoxne stávajú zápalistí stúpenci pravidiel a princípu fair play.
Nuž, keď vám padajú dobré čísla, budete nástojiť na tom, že pravidlá sú správne nastavené a treba hrať podľa nich aj ďalej. Ochotne zabudnete na to, že hru ktosi vymyslel za určitých podmienok a keď sa hráči dohodnú inak, bude sa hrať inak. Pretože nejde o nasledovanie magických úkonov s cieľom privolať dážď, ale o správu vecí verejných.
Extrémistov odmietli Most aj SNS, zvyšné strany jednotný postup nemajú Čítajte Zaujímavá je preto argumentácia tých, ktorí zdvihli ruku za nomináciu členov ĽSNS na čele parlamentných výborov. Kollárov Krajniak aj Sulíkova Kiššová použili rovnaké vysvetlenie: dohody sa musia dodržiavať.
