SME

Sexistický kix putuje do parlamentu

Najnovšie výskumy hovoria, že za deň sa človek stretne s asi 2500 reklamnými podnetmi, ktoré naňho pôsobia bez jeho vedomia.

Jitka Dvořáková (33), rodáčka z Prahy vyštudovala rodové štúdiá na Karlovej univerzite. Päť rokov žije v Bratislave a pracuje 
v neziskovej organizácii Aliancia žien Slovenska a jej dcérskej organizácii Cesta späť. Má desaťmesačného syna a pokračovať v práci môže vďaka svojmu partnerovi, ktorý sa na jeho výchove rovnocenne podieľa. (Zdroj: SME – GABRIEL KUCHTA)

Anticenu Sexistický kix určenú pre najsexistickejšiu reklamu roka udeľovala Aliancia žien – Cesta späť tento rok po prvý raz. Verejnosť na ňu nominovala tridsať reklám, v utorok si má anticenu prevziať zadávateľ tej najsexistickejšej. Rozprávali sme sa s koordinátorkou projektu Jitkou Dvořákovou.

Ako vznikol nápad vyhlásiť anticenu Sexistický kix?

„Táto myšlienka sa na Slovensku objavuje pomerne dlho v rôznych podobách kritiky sexistických reklám. V Česku uskutočňuje podobnú aktivitu Nesehnutí pod názvom Sexistické prasátečko už niekoľko rokov a my sme sa ich skúsenosťami inšpirovali. Realizáciu nám vďaka grantu umožnila Nadácia otvorenej spoločnosti. Naša organizácia sa venuje riešeniu problematiky násilia na ženách, osvete, preventívnym aktivitám, poradenstvu a pomoci. Uvedomujeme si, že keď sa ženy objavujú v reklamách v znevažujúcich vyobrazeniach, premieta sa to aj do situácií v reálnom živote. Ak akceptujeme sexizmus a násilie v reklame, akceptujeme ich aj v živote.“

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Problematických reklám je veľa, ale považuje sa to za normálne.

„Práve zdanlivá 'normálnosť' nenormálneho, diskriminačného zobrazovania ľudí v reklame je dôvodom, prečo vznikla naša anticena. Nechceme, aby sa diskriminácia na základe rodu ani z iných dôvodov mohla považovať za spoločenskú normu, pretože vidíme jej negatívny vplyv najmä na situáciu žien, ale aj mužov, ľudí LGBTI či národnostných, etnických a náboženských menšín. Vyvíja sa na nich tlak, aby sa správali podľa stereotypných očakávaní. Reklama funguje na stereotypoch, aby dokázala komunikovať s ľuďmi. Problém nastáva, ak ten stereotyp obmedzuje slobodu voľby: napríklad od mužov sa očakáva pozícia živiteľov, ochrancov rodiny a od žien pozícia opatrovníčok rodiny.“

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Alebo sexuálneho symbolu či okrasy?

„Mýtus krásy prostredníctvom reklám núti ženy napĺňať retušovaný ideál, ktorý je nedosiahnuteľný. Je to nastavené tak, aby ženy boli stále v jednom kole, aby nikdy nedosiahli vysnený ideál večnej mladosti a dokonalej jednotnej vizáže. A to potom má nepriaznivý vplyv na ich život.“

Reklamy pôsobia podprahovo, v podstate sa ich účinku nedá vyhnúť.

„Preto je veľmi ťažké o nich začať premýšľať a vedome si ich všímať. Komunikácia s verejnosťou je náročná, pretože zrazu hovoríme, že reklama ovplyvňuje aj sebahodnotenie, vzťahy a niekedy má priam fatálne dôsledky, ako sú poruchy príjmu potravy vedúce v najhorších prípadoch až k úmrtiu.“

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C46Q4 na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši.

Čo môžu naozaj zmeniť nové pravidlá pre štátne nákupy


Ak chce Pellegrini naozaj to najlepšie pre Slovensko...


Ilustračné foto.

Ad: Slovenská minimálna mzda kráča gréckou cestou.


Veľká súdna sieň Medzinárodného súdneho dvora v Haagu.

Harabinove výroky nie sú pravdivé.


Vladimír Balek
SkryťZatvoriť reklamu