Autor je spolupracovník Platformy MVRO
Píše sa rok 2010 a vedeniu firmy Heritage Oil and Gas Ltd hrozí, že dostane od ugandskej vlády daňový výmer. Spoločnosť registrovaná na ostrove Jersey, v daňovom raji pod britskou korunou, hľadá v Ugande ropu. A chce sa zbaviť koncesií na jej ťažbu v hodnote 1,4 miliardy dolárov. Pri predaji by podľa miestnej legislatívy mala zaplatiť daň 400 miliónov dolárov.
Vedeniu firmy, ktorej majiteľ je podľa denníka Guardian sponzorom strany Davida Camerona, sa však suma zdala privysoká a rozhodlo sa k celej veci pristúpiť proaktívne. Ideálna daň by sa v ich predstave mala blížiť približne… k nule - súdiac podľa pomerne otvorených vyjadrení firemného účtovníka nájdených v uniknutých e-mailoch, s ktorými prišla BBC.
Veta opisujúca presun daňového domicilu ako snahu “o eliminovanie potenciálne uvalenej dane ugandskými orgánmi” sa naozaj len ťažko vysvetľuje inak. A to aj napriek úprimnému ubezpečeniu hovorcu firmy, že spoločnosť vtedy mala na presun domicilu širokú paletu dôvodov. Jedenásť dní pred predajom, ako inak.
Práve vtedy, tesne pred veľkým predajom, sa na scéne objavila panamská firma Mossack Fonseca. Európskym ťažiarom poskytla servis pri manažmente ich daňovej povinnosti a zmenu domicilu im zrealizovala. Ťažobná spoločnosť činná v africkej Ugande, registrovaná na ostrove Jersey v Lamanšskom prieplave, preniesla s pomocou panamských právnikov svoj domicil z karibských Bahám na ostrov Maurícius v Indickom oceáne. Takmer globálna spolupráca.
Z afrických krajín uniká až 30 percent daní
A prečo práve Maurícius? Čistou zhodou náhod má tento ostrov s Ugandou uzavretú dohodu o zamedzení dvojitého zdanenia. A ďalšou, samozrejme, opätovne čistou náhodou, nevyberá tento ostrovný raj dane z kapitálového príjmu. Efektívna vyrubená daň z biznisu za miliardu a pol tak firme klesla zo 400 miliónov na nulu.
Uganďania napokon o peniaze neprišli, ten úskok bol asi až príliš neokrôchaný. Vláda sa začala s Jerseyčanmi (a teda Britmi) súdiť, a súdne dvory v Ugande aj Británii jej napokon dali za pravdu. V podstate happy end.
Otázkou však je, v koľkých prípadoch sa situácia skončí v prospech ukrátených krajín. Iste, môžeme si povedať, že tie úniky sú predsa globálne a Afrika (a ďalšie rozvojové časti sveta) v tom nie je sama. Áno, no aj tie úniky sú vecou globálneho a zároveň miestneho kontextu.
Podľa Gabriela Zucmana z americkej univerzity v Berkeley, ktorý sa zaoberá daňovými únikmi, priemer daní ilegálne uniknutých z afrického kontinentu do offshore centier dosahuje tridsať percent, zatiaľ čo z Európy je to len desať. Aj keď v prípade Slovenska môže byť číslo o dosť vyššie.
