Ak by žili v jednej ére, Donald Trump a Joseph Pulitzer by si veľmi dobre rozumeli. Obaja zbožňujú (alebo zbožňovali) jednoduché heslá, ktoré môžu vykrikovať na ulici a získavať si tým pozornosť publika. A potom, samozrejme, túto pozornosť využívajú vo svoj prospech.
Pulitzer vybudoval úspešné noviny, Trump mieri do kresla amerického prezidenta.Teraz sú obe mená na opačnom póle toho, čo znamená Amerika.
Pulitzer sa už spája so snahou amerických novinárov pátrať po pravde a pomenovať znepokojujúce trendy. A Trump... no ten si s pravdou veľmi hlavu neláme.
Nebude náhodou, že spomedzi občanov krajín G20 by ho v kresle najmocnejšieho muža sveta radi videli len Rusi, kde majú svoje skúsenosti s prekrúcaním pravdy.
Trumpovým problémom nie je to, že sa v prejave preriekol a namiesto 9/11 povedal 7/11. Tak ako u Gašparoviča nešlo o jeho Balkón a Libanon, ale o pretváranie ústavných právomocí podľa vlastných záujmov.
Ani problém prezidentovania Georgea Busha neboli jeho slovné lapsusy, ale chvíľami až prílišné presvedčenie o výnimočnosti vlastného videnia sveta.
