ZÁZNAM Z DISKUSIE SME

S tým hejtom sa ľudia nerodia (výber z diskusie denníka SME)

S politológmi, právnikmi a odborníkmi na rezort školstva a zdravotníctva sme sa rozprávali o programovom vyhlásení vlády. Opraví táto vláda Slovensko?

Opraví vláda Slovensko? Diskusia denníka SME.(Zdroj: SME)

Programové vyhlásenie vlády

Beata Balogová: Akú nádej podľa vás dáva zloženie vlády na to, aby opravila kľúčové oblasti v spoločnosti?

Grigorij Mesežnikov: Pred pár rokmi som písal, že sa striedajú kabinety podľa rôznych kritérií. Použil som výraz: vlády kazisvetov striedajú vlády opravárov. Prichádza vláda, kde sú kazisveti, a aj ľudia, ktorí chcú byť opravármi. Oprava možno nevyjde, no drobné úpravy sa môžu podariť. Smer nie je reformná strana, myslím, že ani táto vláda nie je reformná. Programové vyhlásenie vlády by som nepodceňoval. Vláda sa definuje ako niečo, čo tu doteraz nebolo, a takéto zloženie naozaj nebolo. Vo vládnom programe sú referencie na SNP, na november nie, a potom tiež na mečiarizmus. Napísal to niekto zo Smeru, ale neviem si predstaviť kto.

Tomáš Szalay: Takýto typ dokumentu je dôležitý smerom dovnútra vlády. Na začiatku koaličnej zmluvy sú všetci spolu, ale to nepotrvá dlho. Po čase však partneri začnú strečkovať, a preto, čím je programové vyhlásenie vlády konkrétnejšie, tým je jednoduchšie ho presadiť.

Vladimír Burjan: Programové vyhlásenie vlády funguje niekedy aj opačne. Existujú prípady, keď sa naň politici odvolávali aj vtedy, keď sa chceli istej téme vyhnúť. Vyhovorili sa, že to nebudú riešiť, pretože to nie je vo vyhlásení. Ak sa politikom niečo nehodí, veľmi uvítajú, ak vo vyhlásení niečo nie je. Bude zaujímavé, aký význam pripíšu tomuto vyhláseniu.

Peter Dráľ: Na kapitole školstva nevidno, že by za ňou bola ucelená myšlienka. Určite by som programové vyhlásenie nepreceňoval a nádeje by som vkladal práve do národného programu. Akú funkciu má teda vyhlásenie? Myslím si, že nie je dôležitá miera konkrétnosti, ale konzistentnosti. Toto nie je konsenzuálny dokument. Toto je kompromis, nebol čas rozprávať sa o veciach, hľadať cesty. V priebehu pár dní sa nenašiel prienik, len sa handlovalo.

Radovan Pala: Podľa mňa ide o nesúrodý program. Cítiť, že je písaný narýchlo. Závisí aj od rezortu. Niekde vidno, že ho písali odborníci, inde nie. No určite je ten program lepší, než bol v roku 2012.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Ak Drucker začne niečo robiť, bude striekať krv, myslí si Szalay (diskusia denníka SME)

Beata Balogová: Prečo je tento program taký nesúrodý? Je to tým, že to nie je program jednej strany?

Radovan Pala: Ale nesúrodý bol aj v 2012.

Peter Dráľ: Naozaj závisí od rezortu. Pri porovnaní posledných štyroch vlád, napríklad za školstvo, bol najvágnejší dokument od vlády jednej strany. Dnes je to niekde v strede. Najkonzistentnejšie sa mi javí Radičová a Fico I.

Grigorij Mesežnikov: Táto vláda vznikla nečakane. Bol to veľký šok a ani oni sami to nečakali. Netušili, že budú musieť zlaďovať svoje programové priority. Programovo sú to stále vzdialené strany.

Jozef Hvorecký: Nenapísali niečo, čo by malo hlavu a pätu, skôr ide o množstvo čiastočných dokumentov. Niektoré vety znejú až neslovensky. SNS mala spraviť jazykovú redakciu. Neznie to ako jeden román, ale kapitoly od rôznych autorov. Navyše, žijeme v nestabilnom svete a tvrdiť, že my jediní budeme stabilní v nestabilnom svete, je sám osebe paradox. Chýba mi schopnosť adaptovať sa.

Grigorij Mesežnikov: Ja považujem programové vyhlásenie z politického hľadiska za významný dokument. Očakával by som, že každá strana dostane možnosť finálneho redigovania. Dve strany, ktoré vniesli reformného ducha, sú príliš malé. Veď Žitňanská to priznala: Napísala som to a posunula ďalej.

Ján Orlovský: Jediní, ktorí to čítali celé, boli Fajč a Fico. Ostatní písali a čítali len časti. Vidno to.

Radovan Pala: Na to, aby to bol silný dokument aj voči občanovi, musí tam byť päť až šesť jasných záväzkov. Vyčítal som tam dva: hodnota za peniaze a nový protischránkový zákon. Obávam sa, že to nie je dosť. 

Peter Dráľ: Nemáme inštitúcie, ktoré hodnotia sľuby, ktoré strany dávajú. Hodnota za peniaze je prvý taký projekt.

Ján Orlovský: Boli by ste prekvapení množstvom nápadov v programovom vyhlásení, ktoré sú bez akejkoľvek predošlej analýzy.

Vladimír Burjan: Ale nerozumiem tomu, že Draxler od leta nezvolával tímy ľudí a nepripravil za ten čas jeden koncepčný dokument. Namiesto toho sa riešili recepty pre školské jedálne. Mohlo to byť stokrát lepšie, Draxler mal na to kapacitu, ale nevyužilo sa to.

Tomáš Szalay: Kapitola zdravotníctva je zachytená komplexnejšie. Ale oproti školstvu, kde treba naozaj reformu, v zdravotníctve stačí poupratovať. Napríklad ak nebudeme nakupovať predražené CT, lebo to nie je reforma, len krok vpred. 

Radovan Pala: Treba si uvedomiť, čo ministerstvo spravodlivosti môže urobiť. Lebo justícia je samostatná jednotka. Niektoré dôležité zásahy, ktoré treba urobiť, sú už pomenované v programovom vyhlásení. Drobnými opatreniami by sa dala dosiahnuť dosť veľká zmena.

Beata Balogová: Čo naozaj vo vyhlásení chýba?

Ján Orlovský: V preambule nenájdete v rámci stability prácu s regiónmi, je to rozbité po kapitolách. A svetové veci sa nás akoby netýkali...

Grigorij Mesežnikov: Mne v programovom vyhlásení chýbalo uchopenie problematiky samosprávy, o tom sa tam nespomína nič. 

Ján Orlovský: Chýba mi v tom dokumente radosť z toho, že mám možnosť byť v novej vláde a môžem niečo urobiť. Euforické strany zostali v opozícii, ale aj tie vzbudzujú dojem, že keby ste nás k tomu pustili, my by sme to tu rozkopali. Jediná euforická je SNS, ale tá nemá ľudský potenciál.

Jozef Hvorecký: Nikde v programovom vyhlásení sa nespomenuli súkromné školy. Ministri chápu verejné školy ako svoje a súkromné: apage satanas!

Radovan Pala: Vôbec sa tam nespomína kolaboratívna ekonomika. Náš Zákonník práce sú šesťdesiate roky dvadsiateho storočia.

Zuzana Števulová: Máme tu hodnotu za peniaze, ale nikdy sme tu nemali mechanizmus, ktorý by sledoval, respektíve počítal, aký dosah majú rôzne opatrenia na obyvateľstvo.

Extrémizmus

Jakub Filo: Čo hovoríte na prvý mesiac s kotlebovcami v parlamente?

Grigorij Mesežnikov: Potvrdilo sa, že ĽSNS je strana s fašistickým profilom. Politici váhajú, ako sa k nim správať. Nie je sa však možné brániť proti extrémizmu a zároveň s nimi spolupracovať.

Jozef Hvorecký: Ten problém sa zľahčuje na všetkých úrovniach. Jednak si uvedomme, koľko ľudí, vrátane biskupa, bolo odsúdených za propagáciu fašizmu. Po druhé, väčšina našich strán sa charakterizuje ako strany mestského typu. To, že premiér dá pár eur vytopenej dedine, ešte nič neznamená, ak sa tým jeho starosť o ňu končí. Potom prídu chalani v zelených tričkách... Chýba tu pocit, že systém politických strán nie je odtrhnutý od reality.

Radovan Pala: Pre mňa ako právnika sú kotlebovci veľkým zlyhaním prokuratúry. Máme zákon, ktorým mohla byť ĽSNS zrušená, no nepoužili sme ho. Nemôžeme mať predsa aj zákon, aj ho nedodržiavať.

Aneta Világi: Reakcia je žiaduca, ignorácia k ničomu nevedie. Treba si všímať prešľapy, nonsensy, ukázať to, aby sa zreálnil pohľad na Kotlebových politikov, aby sa nemohli dávať do protikladu s inými politikmi a vyviňovať sa.

Vladimír Burjan: Hovorilo sa po voľbách, že je to vina zlej kvality školstva. Chcel by som mierniť optimizmus, že reformami školstva sa to zmení. Aj v školstve má Kotleba sympatizantov. Napríklad exkurzia z Michaloviec sa fotila s Kotlebom, takže to nebude také priamočiare. Nie je to vec didaktiky, preberania holokaustu, ale hodnotová vec. Naša škola nie je uspôsobená na hodnotové pôsobenie na deti. 

Aneta Világi: Vláda to rada hodí na učiteľov alebo hovorí o regiónoch. No sebareflexia v programovom vyhlásení nie je. A keby tam aj nebola, nič to, ale mali by to cítiť. Ak by sa zmenila rétorika, znamenalo by to posun.

Peter Dráľ: Vláda čerpá legitimitu práve z boja proti extrémizmu. Hovorí, že takíto nesúrodí musia byť a keby aj nič nestihli, toto ich drží pokope, že musia zamedziť extrémizmu. Ja tipujem, že práve extrémizmus bude jediným tmelom, ktorý bude súčasnú vládu spájať.

Ján Orlovský: Iba pápež a prezident akcentujú hodnotový postoj. Osemdesiat percent národa sa tvári, že sme konzervatívni, ale potom im neprekáža, že Kollár sa prezentuje ako rodinný typ. 

Zuzana Števulová: Máme výbor na predchádzanie a elimináciu rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu, predsedom je minister vnútra, ktorý nikdy na stretnutie neprišiel. Spoločenská objednávka naozaj je a mal by si ju vziať ako agendu a aspoň urobiť to gesto. Teraz je ten moment, keď by volení lídri mali reagovať na objednávku.

Jozef Hvorecký: Chýbajú hodnoty, strany si ich nevedia definovať. Nemusí ich byť veľa, ale musia si za nimi stáť. My nevieme identifikovať stranu podľa hodnôt, to je problém. 

Radovan Pala: Smer hodnoty nemá, je to pragmatická strana. Kotleba má hodnoty, ale zvrátené.

Aneta Világi: Mali sme vládu, ktorá na svojich hodnotách tak nástojila, že položila vládu, takže neviem, či je to hodnotová výbava, čo nám chýba. Liberálne alebo aspoň humanistické hodnoty nám chýbajú, máme mnohé odtiene konzervativizmu. 

Vladimír Burjan: Nie som si istý, či ide o dopyt po hodnotách, alebo po efektivite fungovania štátu. My nemôžeme demokraciu redukovať len na diskusie o hodnotách. Prvý krok je, aby štát začal normálne fungovať. Nepokradni! – to je stará hodnota. Ak by štát začal normálne fungovať, zobralo by to voličov nesystémovým stranám.

Radovan Pala: Prokuratúra či súdy nefungujú, právny štát tu poriadne nemáme. To podporuje tú nenávisť.

Grigorij Mesežnikov: Máme iba jednu relevantnú fašistickú stranu. Pomenujme si motivácie: sociálna deprivácia to nie je. Inak by ĽSNS získalo viac. Toto je strana názorovej identity, nie sociálnej. Mali sme tu päť-šesť protestných strán, no ľudia podporili fašistu. Vedeli ho zadefinovať, a teda sa prejavila ich názorová orientácia, možno sčasti, ale prejavila. Ľudia sa voličsky aktivizovali, keď prišla ponuka, bolo to tu ako latentný neprejavený vírus.

Vladimír Burjan: To nie je slovenské špecifikum, pozrime si stranu Pravých Fínov. Vo Fínsku nemajú Rómov, nemajú takú chudobu a extrémistická strana má 19 percent. Je to širší problém. Nechcem to ospravedlňovať. Ale dobre fungujúcu spoločnosť také percento nerozkýve.

Ján Orlovský: Nórsky minister zahraničia je z extrémistickej strany. Napriek tomu oni nechápu, že prečo my nikoho neprijímame, mám na mysli žiadateľov o azyl. 

Jozef Hvorecký: Napríklad by nebol problém získať študentov zo zahraničia, prinieslo by nám to prostriedky. Skúšali sme prijať na našej škole študentov z Indie, Pakistanu, no nepodarilo sa nám prejsť cez cudzineckú políciu. Zoženiete vysvedčenia, všetko, a chlapík z polície povie, že nie a polročná procedúra je preč. 

Zuzana Števulová: Ďalšou témou je, že celá naša spoločnosť nie je mentálne nastavená tak, aby bola ochotná prenechať istú časť verejného priestoru minoritám. Náš štát sa buduje len na tom, že je pre silných bielych jedincov. Celá spoločnosť sa neposunula tak, aby nechala časť priestoru a moci odlišným.

Aneta Világi: My už máme nejaký zákon, ktorý rieši rasizmus, ale keď nefunguje, nezmení sa nič. Ak sa niekto správa neprijateľne, mal by letieť. 

Grigorij Mesežnikov: Vláda je dôležitá pri adresovaní extrémizmu, no nie je v tom sama. Premiér odreční na slávnostiach SNP, no nič okrem toho. Sám sa nevyjadrí, keď sa niečo deje. Opoziční politici tápu v programe ĽSNS, pýtajú sa, či to je, alebo nie je fašistická strana. Tretí sektor a médiá sa musia zapájať, nie je to len o vláde.

Beata Balogová: Latentný fašizmus je prítomný v časti spoločnosti a kým školstvo nedokáže v mladých ľuďoch túto náklonnosť včas zneškodniť, tak akákoľvek životná frustrácia to môže ľahko aktivovať. 

Peter Dráľ: Keď sa na to pozerám z perspektívy voliča – bol v škole, kde sa niečo učil, čo zistil, že vlastne nepotrebuje. Odrazu nefungujú systémy, na ktoré bol zvyknutý. Má dvadsať, je vykorenený, nahnevaný na systém a je mu jedno, či strana, ktorú volí, je fašistická, alebo nie. Jednoducho, musí čeliť strachu z modernity, na ktorú ho nikto nepripravil. Viem sa vcítiť do človeka, ktorý celý život žije v istých ambíciách, ale odrazu vidí, že možnosti na ich naplnenie sú mizivé. S tým hejtom sa ľudia nerodia. Nikde v školách hodnotovo s ľuďmi nepracujeme. To nie je o dotáciách, ale o rozvoji kritického myslenia.

Aneta Világi: Človek, ktorý zistí v osemnástom roku života, že nemá vo svojom prostredí možnosti, to vie ťažko preklenúť. Človeku nepomôžu prežiť len hodnoty. Ak máte fajn socioekonomické zázemie, ešte sa môžete niekam pozitívne posunúť. Ale ak chýbajú aj hodnoty, aj zázemie, tak je problém.

Zuzana Števulová: Kotleba sa definuje ako bojovník proti korupcii a v úrade má polovicu rodiny. On nezískal percentá na utečencoch a Rómoch, ale na tom, že sa tvári ako bojovník proti korupcii.

Jozef Hvorecký: Problém je, že spoločnosť nepovažuje rodinkárstvo za formu korupcie. Druhý moment je, že obrovské korupčné prípady sú nezrozumiteľné. Je jednoduchšie exemplárne potrestať napríklad poštárku, ktorá si vypýta 20 eur.

Ján Orlovský: Spoločnosť si nasadila klapky, cez ktoré vníma tak, že je úplne jedno, kto sa do tej politiky dostane, len nech to nie je stará garnitúra. To je taká filozofia, že „chcem byť operovaný, ale nie lekárom“. Veľa ľudí stratilo základný pocit toho, že ich život má zmysel. Nielen u nás, ale v celej Európe.

Beata Balogová: Dokáže vláda posunúť boj proti korupcii ďalej?

Radovan Pala: Vláda bude MUSIEŤ posunúť boj s korupciou niekam ďalej. Je absurdné, že ešte aj firmy na regionálnej úrovni majú sídla v schránkach. V Rakúsku za Haidera existovali nie vybavovači ako u nás, ale prikrmovači úradníkov, tak to volali. Rakúšania to vyriešili zákonom. V Nemecku teraz prijali zdravotnícky protikorupčný zákon. Silná téma je to všade. Aj vybavovači u nás sa musia začať báť.

Jozef Hvorecký: Každá vláda predsa niečo môže urobiť. To zázračné slovo je politická vôľa. Buď si vytvoria legislatívne nástroje, alebo nie. Korupciu za štyri roky nevyrieši, bolo by naivné to čakať, ale urobí rozdiel.

Aneta Világi: Ja si myslím, že korupcia nebude vlajkovou loďou, s ktorou sa bude táto vláda o štyri roky chváliť.

Grigorij Mesežnikov: Ak sa objavia väčšie korupčné kauzy, menšie strany budú mať problém vo vláde zotrvať.

Vladimír Burjan: Jedni ľudia veria tomu systému, nech už sú tam akýkoľvek panáčikovia. Druhí veria, že zlí panáčikovia dobrý systém neurobia. Ja sa prikláňam k tomuto názoru, že ak tam nie sú správni panáčikovia, dobrý systém nestačí.

Školstvo

Petr Šabata: Zdvíha sa v školstve vlna zmien zdola?

Grigorij Mesežnikov: Konečne sa prejavila nespokojnosť konkrétnych ľudí. Pasivita je tu inak zakorenená. Keď hovorím o tom, čo Smer oslabilo okrem zdravotníctva, tak to bolo školstvo. Išlo o nespokojnosť konkrétnych ľudí. A práve tých ľudí, čo sa často neozývajú. Učitelia sa konečne ozvali.

Jozef Hvorecký: Nejde o to byť nespokojný, ale treba mať alternatívne riešenia. Len predstava o tom, že niečo je v školstve zlé, nemá možnosť nič zmeniť. Chýba postupnosť krokov. 

Aneta Világi: Ale keby sa toto nebolo udialo, nediskutujeme o tom napriek tomu, že sme o situácii v školstve vedeli. Učitelia vytvorili tlak. A hlavne ľudia nemajú porozumenie pre učiteľov, pre zdravotníkov áno. Preto kvitujeme, že sa ten tlak tvoril.

Jozef Hvorecký: Bol som pri diskusiách iniciatívy A dosť! Nemali pracovnú skupinu, pýtali sa, čo robiť.

Aneta Világi: Ani strany nemajú pracovné skupiny. Toto bolo aspoň dúchanie do ohňa.

Peter Dráľ: Politické strany boli dokopané k tomu, aby sa hlásili k problémom školstva. Neboli vnútorne presvedčené ani koncepčne pripravené. 

Vladimír Burjan: Zúfalí ľudia robia zúfalé veci. Ja si myslím, že viacerí učitelia už bojovali s existenčnou situáciou. Učitelia by nemali byť povinní mať program reformy školstva. Nezazlievam im, že bojujú za platy, čo je skôr odborársky problém. Nízke platy sú len jedným z mnohých problémov školstva. Je dôležité, aby zaznel aj hlas iných aktérov. Napríklad rodičia vidia iné problémy a žiaci a zamestnávatelia ešte iné. 

Petr Šabata: Potom prišli voľby, SNS dostala rezort a vytiahla Plavčana. Aká je to správa?

Ján Orlovský: Už len na príklade programového vyhlásenia vlády vidno, aké je to neúprimné. O pozornosti učiteľom sa tam povedalo všeličo.

Vladimír Burjan: V programovom vyhlásení je zvýšenie vždy podmienené tým, že sa spravia systémové zmeny, ale tie by mala predsa robiť vláda. Hovorí to sama sebe. To isté, keď kladie podmienku efektívneho využitia zdrojov. Nie školy míňajú neefektívne peniaze, ale nezmyselná byrokracia.

Grigorij Mesežnikov: Vráťme sa k politickému rozmeru – SNS nemala odborníka. Sám Plavčan bol prekvapený. Prečo to Smer nechal strane, ktorá nie je pripravená? Čo to je za signál pre učiteľov?

Peter Dráľ: Ale zvýšenie platov učiteľom pomôže len krátkodobo, systém nenapraví. 

Jozef Hvorecký: Vo chvíli, keď ja niečo plánujem, musím sa pýtať, či to viem aj udržiavať v behu. Nikto nerobí seriózne analýzy. Chýba mi štúdia uskutočniteľnosti. Je dôležité nielen niečo mať, ale aj to, či to po stopnutí prílevu investícií dokážem udržiavať. 

Petr Šabata: Čo vyslovene rozumné ste našli v programovom vyhlásení vlády?

Jozef Hvorecký: Sú tam pozitívne návrhy v smere integrácie školstva do európskeho kontextu. 

Vladimír Burjan: Vo vyhlásení je pomerne veľa rozumných vecí, ale viaceré z nich boli aj v predchádzajúcom, čiže sú skôr frázou. Je to len údržba, leštenie systému. Nie je tam jediné opatrenie, ktoré by som klasifikoval ako zásadný ideový posun. Ak sa to vláde náhodou podarí, budeme mať 25-ročné auto, ale aspoň po STK.

Peter Dráľ: Nájdu sa drobnosti, ktoré majú istý potenciál. Ideálne by bolo, ak by záštitu prebral premiér, kapitola vzdelávania by bola zaradená hneď za preambulu a do stredu bolo postavené inkluzívne vzdelávanie, nielen odrážkou, ale duchom, a potom koncept celoživotného vzdelávania. Minister Plavčan urobil jednu chybu, a to marketingovú. Keď hovoril o najväčšej zmene za 25 rokov. To mu uškodí.

Zdravotníctvo

Petr Šabata: Minister Drucker v zdravotníctve a program tak, ako je napísaný, niečo sľubuje?

Tomáš Szalay: V zdravotníctve podľa programového vyhláseniu istú nádej vidím. Myslím si, že zdravotníctvo je ďalej ako školstvo, okrem iného aj preto, že je tam aktívny súkromný sektor. Drucker nie je zdravotník, je profesionálny manažér. Nie je lekár, ale ani Zvolenská nebola. On je manažérom, je šťukou v rybníku. Ideologický rámec vyhlásenia v roku 2012 bol silnejší, Drucker sa pozerá na rezort technokraticky. A to je zásadná vec na rozrušenie existujúcich štruktúr. Ak splní len polovicu z toho, čo sľúbil, tak bude najúspešnejším ministrom. On by chcel byť hrdinom. Z tohto sa však nedá odísť v snehobielom. Ak začne niečo robiť, bude okolo neho striekať krv. Zatiaľ sme s Druckerom len čítali rozhovory a tie sú dobré. Ale zatiaľ neurobil nič, len vytvoril obrovské očakávania. Akurát, že to v zdravotníctve nie je až taký problém.

Jozef Hvorecký: Aj Čaplovič sa v školstve hlásil za spasiteľa, aj Pellegrini. 

Peter Dráľ: No Pellegrini odišiel, keď pochopil, aké je to zložité. Zajac mal plán už šesť rokov v šuflíku, nech si o tom myslíme, čo chceme. Plavčan ide odznova, aj keď doteraz sedel na Stromovej. 

Jozef Hvorecký: Ak by mal Plavčan okolo seba dobrý tím, mohlo by sa niečo podariť. 

Petr Šabata: Programové vyhlásenie chce zatočiť s korupciou v zdravotníctve.  Podarí sa mu to? Zvýši sa tým dôvera k štátu?

Tomáš Szalay: Napríklad nemyslím si, že lepší systém obstarávania dokáže zlepšiť zdravotníctvo samotné. Ale áno, viem si predstaviť úsporu, ale to by mal byť dôsledok motivácie nekradnúť. Treba zmeniť motivácie a až potom ostatné. Zmenu motivácie môžu priniesť privatizácia a transparentná spoluúčasť. Navyše nikto v zdravotníctve nie je odmenený za to, že pacientovi sa pomôže. Lekári, špecialisti aj nemocnice sú odmeňované za proces. Problémy pacienta trápia len pacienta – jeho to bolí.

Radovan Pala: Základný problém pri obstarávaní je pred ním a po ňom. Nikto sa nezamýšľa, či to, čo obstarávame, potrebujeme, a po verejnom obstarávaní nikto nevyhodnocuje, či sa plní to, čo sa obstarávalo. Drucker má potenciál to zmeniť. 

Najčítanejšie na SME Komentáre


Inzercia - Tlačové správy


  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  3. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  4. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  5. Nový Jaguar XF Sportbrake
  6. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  7. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  8. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP
  9. Keď ide o zdravie a majetok, rozhodujú sekundy
  10. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program
  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  3. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  4. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva
  9. Jeden nákup a všetko vybavené, alebo one stop shopping
  10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  1. Moskva alebo Petrohrad? 11 505
  2. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 4 181
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 2 144
  4. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 2 014
  5. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 1 773
  6. Nový Jaguar XF Sportbrake 1 531
  7. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 1 282
  8. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 1 139
  9. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP 856
  10. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva 481

Téma: Koaličná kríza SNS a SMER (2017)


Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Bukovský: Doma máme lepšie potraviny než acai či chia

Sme národ, ktorý ľahko prijíma niečo zahraničné ako to svetové. No superpotraviny k nám nemusia cestovať cez celú planétu.

SPIŠ KORZÁR

Deň, ktorý navždy zmenil Vysoké Tatry. Takto to vyzeralo pred 13 rokmi

Víchrica zničila 12-tisíc hektárov lesa.

TECH

Vo vesmíre znie strašidelné pískanie. Vedci zistili, odkiaľ pochádza

Väčšina častíc je zachytená v pásoch.

Neprehliadnite tiež

AUTORSKÁ STRANA PETRA ŠABATU

Prečo by sa mali Slováci začať báť Čechov

Slovensko bude musieť vynaložiť viac úsilia a vynaliezavosti, aby ho Brusel v zhluku „podivných“ demokracií na východ od Nemecka rozpoznal

KOMENTÁR ZUZANY KEPPLOVEJ

Ako sme odmietli Západ

Ak toto nebol moment, keď sme sa rozišli s vlastnými predošlými túžbami, túžbami novembra, tak čo iné potom?

KOMENTÁR BENA CUNNINGHAMA

Moja päťročná dcéra sa neskôr stretne s Weinsteinom, je to takmer isté

Hoci nie som nijako priamo spojený s Weinsteinovým škandálom, cítim sa čiastočne spoluvinným.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Len žiadne konšpirácie

Podporuje a živí ich – síce neúmyselne, ale živí – aj taký Ján Budaj, keď šíri výklady o akomsi pakte Václava Havla s komunistami.