Namiesto toho, aby pro- i protimigračné sily v Európe Merkelovej blahorečili, cez tureckú linku ešte stupňujú výpady na kancelárku.
Skutočnosť, že pakt s Erdoganom funguje, keďže sa zásadne znížil tok utečencov - čo mení celý charakter migračnej krízy -, už nie je zaujímavá. Podstatnejšie je, že „Turecko vydiera“ a že Merkelová „zradila slobodu slova“.
Fakt je, že v otázke satirika Bohnermanna, ktorého Erdogan žaluje podľa archaického nemeckého paragrafu, sa Merkelová pekne nezachovala, keď stíhanie umožnila.
Okrem nešťastnej symboliky sa však svet nerúca, keďže niet nemeckého sudcu, ktorý by vyhovel žalobe. Isteže, už aj súd za hanobenie Turka je v spore so slobodou slova.
Ignorovať však na opačnej miske váh skutočnosť, že Turecko drží prst na ďalšom priebehu utečeneckej kauzy, pričom Erdogan je nevypočítateľný a impulzívny, je horšie ako slepota.
