Autorka je psychologička a spisovateľka, žije v Mníchove
Držím palce ľuďom, ktorí napriek neľahkým podmienkam používajú bicykel ako dopravný prostriedok. Neviem, prečo sa všetci smejú z hipsterov. Za mojich čias bolo sexy fotiť sa s cigaretou, a ak sú to dnes bicykle a zeleninové smoothies, nemám námietky. Trochu pózy ešte nikomu neuškodilo. Proti póze žiaden dišputát.
Držím bicyklistom palce rovnako ako vegetariánom a recyklovaniu. Napriek tomu si neodpustím poznámku, že ak bicyklisti (právom) vyžadujú, aby boli riadnou súčasťou cestnej premávky, mali by dodržiavať jej pravidlá.
Momentálne žijem v cyklistickom raji. Na Nemecku je všeobecne sympatické, že mnohé z toho, čo na Slovensku predstavuje takzvaný alternatívny životný štýl, tu patrí k mainstreamu. Mníchov je pretkaný cyklistickými trasami a bicyklujú sa tu mladí aj starí, chudobní, aj bohatí, tuční, aj štíhli, v daždi, aj pri námraze. V premávke sa s bicyklistami počíta, šoféri sú opatrní, chodci sa im nepletú pod kolesá.
Mníchov má všetko, o čom sa bratislavskému cyklistovi môže len snívať. A predsa, kráčala som minule po lesnej cestičke, hoci je to len kúštik lesa na mníchovskej periférii, len fliačik medzi dvoma obytnými štvrťami, miestami pôsobí ako z Nekonečného príbehu. Zem porastená mäkkým machom, ktorým sa vinú popreplietané korene stromov, medzi pňami som, nepreháňam, zbadala prebehnúť srnku.
Vykračujem si jarným poludňajším slnkom, keď sa zrazu ozve pokrik, achtung, achtung, a tesne za chrbtom mi v poslednej chvíli zabrzdí športový bicykel. Uskočila som stranou, bicyklistka sa neunúvala ospravedlniť, zrejme rada, že má voľnú cestu dupla do pedálov.
