Autor je spisovateľ, žije v Brazílii
Hlasovanie o začatí impeachmentu, teda parlamentného procesu vedúceho až k zosadeniu prezidentky Dilmy Rousseffovej, sprevádzali v našom neveľkom dvestotisícovom mestečku vo vnútrozemí štátu São Paulo skôr radostné očakávania ako búrlivé protesty.
Nečudo. Veď štát São Paulo, ktorý sa rozprestiera na území asi päťkrát väčšom ako Slovensko a obýva ho 42 miliónov obyvateľov, je najsilnejšou baštou odporcov prezidentky.
Susedia, ktorí si tesne vedľa nášho prenajatého bytu nedávno postavili – nepochybne aj za peniaze získané z Rousseffovej programu na podporu bývania – hotovú haciendu s bazénom a altánkom na grilovanie, do hlbokej noci, teda do skončenia hlasovania dolnej komory parlamentu, výskali a tlieskali každému poslancovi, čo hlasoval za impeachment. Keď sa hlasovanie skončilo, ulicami mesta sa začali rozliehať rany z delobuchov a trúbenie klaksónov.
Väčšina poslancov je stíhaných
Takáto politická uvedomelosť môže na niekoho pôsobiť dojímavo, ba až romanticky, no ak si pomyslím, že z 594 poslancov brazílskeho kongresu je vyše 352 podozrivých z korupcie, ekonomickej kriminality, ba aj z využívania práce otrokov, tak nie som si istý, či s odchodom prezidentky svitá tejto krajine na lepšie časy.
Dilma Rousseffová nie je žiadna svätica, isté záležitosti, do ktorých sa namočila vláda aj vedúca strana PT (Partido dos Trabalhadores – Strana pracujúcich), sa jej budú ťažko vysvetľovať. No ak sa pozriem na „sily“ presadzujúce jej odvolanie, nevyhnutne mi napadne príslovie o zlodejovi, čo kričí, aby chytili zlodeja.
