Dlhé roky bol pri ceste južnou trasou na Košice v obci Kriváň rozbitý cestný panel. Na ňom sa skvel nápis: „Mečiar otec sloven. národa“. (Panel bol krátky, preto sa naň celé slovo „slovenský“ nezmestilo.
Objavil sa tam v časoch, keď bol pán Elektry ešte v najlepšej kondícii a v plnej sile. Keď vládal modelky ponosiť v náručí a spolu so svojstojným Húskom vatru zvrchovanosti popreskakovať.
A potom sme sa zľakli, že tou medveďou labou, čo novinárske papule rozbíja, prehodí výhybku smerom od svetlých únijných zajtrajškov, peniažkov a možnosti mať sa zas o niečo lepšie. Tak otec „sloven. národa“ stratil pozíciu vlakvedúceho. Stratil silu, iskru a moc. Na zlaté časy spomína vo vilke. Ako medveď zakladateľ dožije v prostredí beztrestného chráneného biotopu.
Potom bola chvíľu príťažlivá myšlienka trendy cyklovlakov a priestor dostal železničiar – profesionál. Mal drive, aj do tej Únie vlak nasmeroval, ale nemal tú správnu charizmu. Nemal to, čo národ ľúbi. To nebol otec, s ktorým sa dá správne identifikovať. Ten, čo vás pevne chytí za ruku a vedie jedno kam.
