PÍŠE MIKULÁŠ HUBA

Strom sa stáva ohrozeným druhom

Pod zámienkou veku či zlého zdravotného stavu sa likvidujú choré aj zdravé stromy, mestskej zelene tak ubúda v Bratislave aj inde.

Vyrúbaný strom na ostrove Sihoť.(Zdroj: TASR)

Autor je vedecký pracovník Geografického ústavu SAV, občiansky aktivista - ochranár a zakladajúci člen Slovenského ochranárskeho snemu

Hoci sa problémy nášho vzťahu k stromom netýkajú len Bratislavy, začnime príkladom z hlavného mesta. Na prelome 19. a 20. storočia pôsobila v Bratislave vplyvná skupina mestských poslancov a mešťanov, vďaka ktorým máme napríklad Horský park a niekoľko ďalších mestských parkov. Odvtedy sa časy zmenili a dnes sa ku stromom v hlavnom meste Slovenska správame ako ku svojim úhlavným nepriateľom.

Musia ustúpiť všetkému, čo sa označí za dôležité, ale aj pomaly každému nezmyslu. A keďže nie sme žiadni trochári, už nelikvidujeme len jednotlivé vzácne stromy, ale hneď celé parky. Smutne známy je najmä osud parčíka na Belopotockého, ale aj parku pri bývalom Parku kultúry a oddychu. Je to paradox o to väčší, že dnes stromy v meste potrebujeme neporovnateľne viac ako pred sto či stopäťdesiat rokmi.

Prežila len desatina

Spomeňme si na obdobie totality. V roku 1982 si riaditeľ Mestskej správy pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave Milan Moncoľ od legendárnej bratislavskej ochranárskej základnej organizácie (ZO)  č. 6 objednal podrobnú inventarizáciu stromov na území bratislavského Starého Mesta. Boli vytypované na vyhlásenie za chránenú prírodnú pamiatku.

V priebehu roka sme postupne podrobne zdokumentovali viac ako 1200 stromov na viac ako 190 lokalitách. Táto práca so starými stromami nás priviedla k novým pohľadom na mestskú zeleň a jej problémy. Zažili sme pri nej veľa milých stretnutí. Nielen so stromami, ale aj s ľuďmi, ktorých osudy sú zviazané s osudmi starých stromov.

Napriek oficiálnemu finančnému ohodnoteniu našej práce vo výške niekoľko desiatok tisíc vtedajších korún československých sme sa rozhodli urobiť túto zaujímavú robotu bezplatne. Vari prvý raz v živote sa v role bratislavského ochranára predstavil Peter Tatár. Nemálo pomohli Karol a Danka Fröhlichovci, Peter Klučka, Pavel Šremer, Maruška Papšíková, Marta Pichová, Gabriela  Kaliská, Marko Huba a ďalší. Asi najviac sa však činila istá Katka Chlebáková. O pár rokov neskôr sa „reinkarnovala“ do podoby Ing. Kataríny Šimončičovej, najznámejšej bojovníčky za záchranu bratislavských stromov.

 

S odstupom času možno len konštatovať, že je tragédiou, ako málo prežilo z tých cenných stromov, ktoré sme pred viac ako 33 rokmi podrobne inventarizovali a ktoré boli následne vyhlásené za chránené. Do dnešných dní zostala z nich ani nie desatina.

Obete barbarstva

Roky ekologického a kultúrneho barbarstva neprežili ani také kapitálne  exempláre, ako bola lipa na Primaciálnom námestí, pagaštan na Kapitulskej, stará, krásna a úplne zdravá lipa na Drotárskej, gaštan jedlý na Ul. Boženy Nemcovej či platan na dunajskom nábreží pri bývalom PKO.

Neprežil ani parčík na Napoleonskom vŕšku, ktorý začiatkom 90. rokov minulého storočia vytvorili obyvatelia okolitých domov pod vedením môjho brata svojpomocne. Dnes na jeho mieste stojí „komplex pre zakomplexovaných“ s názvom Bonapatre a jedným z jeho obyvateľov je hádajte kto?!

A teraz sa prenesme v čase do súčasnosti a pozrime sa na to, ako sa u nás zaobchádza so stromami a aký osud čaká ten fragment vzácnych drevín, ktoré nám ešte zostali.

Prečo je stromov menej

V prvom rade, čo sa za tie roky zmenilo okrem toho, že vzácnych stromov i aktívnych ochranárov rapídne ubudlo?

Časť stromov je v dobrom alebo aspoň uspokojivom zdravotnom stave a ak im zásadne nezhoršíme existenčné podmienky, nemusíme sa o ich osud obávať.

Druhá časť stromov má nejaké väčšie či menšie zdravotné problémy (ako napokon aj väčšina z nás, ľudí), spôsobené neraz práve zlou údržbou či skôr „údržbou“. Tieto stromy treba odborne ošetriť, ale nie likvidovať.

A až tretiu časť stromov (som presvedčený, že pomerne malú) tvoria exempláre skutočne beznádejne choré, suché, prípadne vyvrátené a pod., skrátka nezachrániteľné, a len tie je treba naozaj nahradiť mladými (aj tu však jestvujú výnimky, keď sa zaujímavý a ľudí neohrozujúci fragment takéto odumretého stromu v parku z rôznych dôvodov zachová).

A napokon, môže sa stať, že sa vyskytne strom, ktorý je potenciálne nebezpečný, ale má obrovskú hodnotu.  Ani ten nie je nevyhnutné odstrániť – môžeme ho napríklad oplotiť.

U nás sa však zaužívala prax, že pod zámienkou veku či zlého zdravotného stavu sa likvidujú stromy zo všetkých vyššie uvedených kategórií vrátane stromov úplne zdravých. A prvé pritom neraz prichádzajú na rad stromy – hrdinovia, mimoriadne odolní a húževnatí jednotlivci, ktorí všetko to trápenie akoby zázrakom prežili a ktorých by sme si mali chrániť ako oko v hlave.

Hneď za nimi nasledujú druhy, ktoré sa krutému životu v meste dokázali prispôsobiť, a preto sa stali podozrivými asi ako stredoveké bosorky. A tak ich aj s horlivosťou podobnej svätej inkvizícii kántrime.

 

Prečo strom ochorie?

Čiastočne to spôsobujú javy, ktoré nedokážeme príliš ovplyvniť: napríklad globálna zmena klímy sprevádzaná rastúcimi horúčavami a suchom v letných mesiacoch, ale aj celkovým zhoršovaním mikroklimatických podmienok, v dôsledku čoho sa u nás môže prestať dariť tým druhom stromov, ktorým sa tu dosiaľ darilo. S tým súvisí aj produkcia emisií či exhalátov všetkého druhu, ktoré sa v mestách koncentrujú oveľa viac ako v tzv. voľnej krajine.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa preplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom SME1 na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa preplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom SME1 na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Najčítanejšie na SME Komentáre


Inzercia - Tlačové správy


  1. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  2. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  3. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  4. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  5. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  6. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami
  7. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  8. Lety do exotiky už aj z Bratislavy
  9. Nonstop banka vo vrecku - aplikácia Mobil Banking
  10. Ako sme jazdili v socializme
  1. Očarujúca Srí Lanka: malý ostrov plný prekvapení
  2. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  3. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  4. Už aj seniori presadajú do SUV
  5. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  6. Americká ambasáda zaberá pozemky už rok bez nájomnej zmluvy
  7. Bratislava gets a new public space and park
  8. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  9. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  10. Daikin predĺžil záruku na klimatizácie so službou Stand By Me
  1. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov 5 957
  2. Očarujúca Srí Lanka: malý ostrov plný prekvapení 3 370
  3. Ako sme jazdili v socializme 2 638
  4. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho 2 347
  5. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku 1 705
  6. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole 1 419
  7. Lety do exotiky už aj z Bratislavy 1 201
  8. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami 1 152
  9. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 842
  10. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov 722

Téma: Klimatické zmeny


Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Najdlhšia bytovka na svete je vo Viedni a má meno po Marxovi. Je radosť v nej žiť

Nie je špinavá ani nebezpečná, hoci sú v nej sociálne byty. Nezamestnaní v nej bývajú vedľa profesorov.

EKONOMIKA

Slovák vytvoril nový dizajn pre TANAP, majú oň záujem

Baví ho, keď sa môže podieľať propagácii Slovenska.

BRATISLAVA

Bratislava porastie do výšky, budovy zmenia panorámu

V Bratislave rýchlym tempom pribúdajú výškové budovy.

SVET

Klamali aj intrigovali. Všetci prezidentovi muži, ktorí skončili

Za sedem mesiacov skončili takmer všetci Trumpovi spolupracovníci.

Neprehliadnite tiež

MODRÝ PONDELOK DANIELA DUJAVU

Prečo britské mzdy nerastú

Odborári žiadajú vyššiu minimálnu mzdu, no to problém nerieši.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Pozor na tú pumpu

Pred stratou ostražitosti k Putinovi práve 21. august každoročne vystríha.

PÍŠE TOMÁŠ HELLEBRANDT

Pravda a láska stoja na našej strane

Môj manžel a ja, na túto frázu si aj po vyše dvoch rokoch manželstva stále zvykám.

PÍŠE ONDREJ PROSTREDNÍK

Potrebujeme posilniť kultúru záväznosti

Prajem si, aby sme v cirkvách už prestali s absurdným spájaním LGBTI komunity s ohrozením tzv. tradičnej rodiny.