SME
Utorok, 26. január, 2021 | Meniny má TamaraKrížovkyKrížovky
PÍŠE MIKULÁŠ HUBA

Strom sa stáva ohrozeným druhom

Pod zámienkou veku či zlého zdravotného stavu sa likvidujú choré aj zdravé stromy, mestskej zelene tak ubúda v Bratislave aj inde.

Vyrúbaný strom na ostrove Sihoť.Vyrúbaný strom na ostrove Sihoť. (Zdroj: TASR)

Autor je vedecký pracovník Geografického ústavu SAV, občiansky aktivista - ochranár a zakladajúci člen Slovenského ochranárskeho snemu

Hoci sa problémy nášho vzťahu k stromom netýkajú len Bratislavy, začnime príkladom z hlavného mesta. Na prelome 19. a 20. storočia pôsobila v Bratislave vplyvná skupina mestských poslancov a mešťanov, vďaka ktorým máme napríklad Horský park a niekoľko ďalších mestských parkov. Odvtedy sa časy zmenili a dnes sa ku stromom v hlavnom meste Slovenska správame ako ku svojim úhlavným nepriateľom.

SkryťVypnúť reklamu

Musia ustúpiť všetkému, čo sa označí za dôležité, ale aj pomaly každému nezmyslu. A keďže nie sme žiadni trochári, už nelikvidujeme len jednotlivé vzácne stromy, ale hneď celé parky. Smutne známy je najmä osud parčíka na Belopotockého, ale aj parku pri bývalom Parku kultúry a oddychu. Je to paradox o to väčší, že dnes stromy v meste potrebujeme neporovnateľne viac ako pred sto či stopäťdesiat rokmi.

Prežila len desatina

Spomeňme si na obdobie totality. V roku 1982 si riaditeľ Mestskej správy pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave Milan Moncoľ od legendárnej bratislavskej ochranárskej základnej organizácie (ZO)  č. 6 objednal podrobnú inventarizáciu stromov na území bratislavského Starého Mesta. Boli vytypované na vyhlásenie za chránenú prírodnú pamiatku.

SkryťVypnúť reklamu

V priebehu roka sme postupne podrobne zdokumentovali viac ako 1200 stromov na viac ako 190 lokalitách. Táto práca so starými stromami nás priviedla k novým pohľadom na mestskú zeleň a jej problémy. Zažili sme pri nej veľa milých stretnutí. Nielen so stromami, ale aj s ľuďmi, ktorých osudy sú zviazané s osudmi starých stromov.

Napriek oficiálnemu finančnému ohodnoteniu našej práce vo výške niekoľko desiatok tisíc vtedajších korún československých sme sa rozhodli urobiť túto zaujímavú robotu bezplatne. Vari prvý raz v živote sa v role bratislavského ochranára predstavil Peter Tatár. Nemálo pomohli Karol a Danka Fröhlichovci, Peter Klučka, Pavel Šremer, Maruška Papšíková, Marta Pichová, Gabriela  Kaliská, Marko Huba a ďalší. Asi najviac sa však činila istá Katka Chlebáková. O pár rokov neskôr sa „reinkarnovala“ do podoby Ing. Kataríny Šimončičovej, najznámejšej bojovníčky za záchranu bratislavských stromov.

SkryťVypnúť reklamu

 

S odstupom času možno len konštatovať, že je tragédiou, ako málo prežilo z tých cenných stromov, ktoré sme pred viac ako 33 rokmi podrobne inventarizovali a ktoré boli následne vyhlásené za chránené. Do dnešných dní zostala z nich ani nie desatina.

Obete barbarstva

Roky ekologického a kultúrneho barbarstva neprežili ani také kapitálne  exempláre, ako bola lipa na Primaciálnom námestí, pagaštan na Kapitulskej, stará, krásna a úplne zdravá lipa na Drotárskej, gaštan jedlý na Ul. Boženy Nemcovej či platan na dunajskom nábreží pri bývalom PKO.

Neprežil ani parčík na Napoleonskom vŕšku, ktorý začiatkom 90. rokov minulého storočia vytvorili obyvatelia okolitých domov pod vedením môjho brata svojpomocne. Dnes na jeho mieste stojí „komplex pre zakomplexovaných“ s názvom Bonapatre a jedným z jeho obyvateľov je hádajte kto?!

SkryťVypnúť reklamu

A teraz sa prenesme v čase do súčasnosti a pozrime sa na to, ako sa u nás zaobchádza so stromami a aký osud čaká ten fragment vzácnych drevín, ktoré nám ešte zostali.

Prečo je stromov menej

V prvom rade, čo sa za tie roky zmenilo okrem toho, že vzácnych stromov i aktívnych ochranárov rapídne ubudlo?

Časť stromov je v dobrom alebo aspoň uspokojivom zdravotnom stave a ak im zásadne nezhoršíme existenčné podmienky, nemusíme sa o ich osud obávať.

Druhá časť stromov má nejaké väčšie či menšie zdravotné problémy (ako napokon aj väčšina z nás, ľudí), spôsobené neraz práve zlou údržbou či skôr „údržbou“. Tieto stromy treba odborne ošetriť, ale nie likvidovať.

A až tretiu časť stromov (som presvedčený, že pomerne malú) tvoria exempláre skutočne beznádejne choré, suché, prípadne vyvrátené a pod., skrátka nezachrániteľné, a len tie je treba naozaj nahradiť mladými (aj tu však jestvujú výnimky, keď sa zaujímavý a ľudí neohrozujúci fragment takéto odumretého stromu v parku z rôznych dôvodov zachová).

SkryťVypnúť reklamu

A napokon, môže sa stať, že sa vyskytne strom, ktorý je potenciálne nebezpečný, ale má obrovskú hodnotu.  Ani ten nie je nevyhnutné odstrániť – môžeme ho napríklad oplotiť.

U nás sa však zaužívala prax, že pod zámienkou veku či zlého zdravotného stavu sa likvidujú stromy zo všetkých vyššie uvedených kategórií vrátane stromov úplne zdravých. A prvé pritom neraz prichádzajú na rad stromy – hrdinovia, mimoriadne odolní a húževnatí jednotlivci, ktorí všetko to trápenie akoby zázrakom prežili a ktorých by sme si mali chrániť ako oko v hlave.

Hneď za nimi nasledujú druhy, ktoré sa krutému životu v meste dokázali prispôsobiť, a preto sa stali podozrivými asi ako stredoveké bosorky. A tak ich aj s horlivosťou podobnej svätej inkvizícii kántrime.

 

Prečo strom ochorie?

Čiastočne to spôsobujú javy, ktoré nedokážeme príliš ovplyvniť: napríklad globálna zmena klímy sprevádzaná rastúcimi horúčavami a suchom v letných mesiacoch, ale aj celkovým zhoršovaním mikroklimatických podmienok, v dôsledku čoho sa u nás môže prestať dariť tým druhom stromov, ktorým sa tu dosiaľ darilo. S tým súvisí aj produkcia emisií či exhalátov všetkého druhu, ktoré sa v mestách koncentrujú oveľa viac ako v tzv. voľnej krajine.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C46RR na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť. Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom M46RR na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť. Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk a ekonomickému denníku Index
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Komentáre

Inzercia - Tlačové správy

  1. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  2. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  3. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  4. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  5. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  6. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  7. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  8. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  9. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  10. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  1. Spoločnosť BILLA v novom e-booku radí, ako sa stravovovať zdravo
  2. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  3. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  4. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  5. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  6. Budovanie zelenej značky
  7. Arval Slovakia: Spoliehajú na nás firmy z kľúčových sektorov
  8. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  9. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  10. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 29 189
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 22 698
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 16 796
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 094
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 707
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 510
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 600
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 522
  9. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 396
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 343
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Klimatická zmena

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Rastliny
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Ilustračná fotografia.

Slovensko sa bojí míňať vakcíny, aby zostalo na druhú dávku.

20 h
 Milan Uhrík v končí v Kotlebovej strane.

Pozícia Kotlebu sa výrazne upevnila po zmene v stanovách.

2 h
Petra Vlhová ide obrovský slalom.

Sledujte online prenos s nami.

1 h

Neprehliadnite tiež

Jakub Pavlús.

Ako som v autoservise rozmýšľal nad tým, prečo nám rastú čísla nakazených.

10m
AUTORSKÁ STRANA PETRA ŠABATU

Trump opustil Biely dom. A zjavil sa v Prahe

Český premiér Andrej Babiš.

Vladimír Dzurilla dostane v Česku štátne vyznamenanie. Za očkovanie, ktoré zlyhalo.

2 h
Ilustračné foto.

Naše úrady sa hodnotia skvele, Európska komisia to vidí opačne.

5 h

Karikatúra denníka SME (Vico).

15 h