PÍŠE MIKULÁŠ HUBA

Strom sa stáva ohrozeným druhom

Pod zámienkou veku či zlého zdravotného stavu sa likvidujú choré aj zdravé stromy, mestskej zelene tak ubúda v Bratislave aj inde.

Vyrúbaný strom na ostrove Sihoť.(Zdroj: TASR)

Autor je vedecký pracovník Geografického ústavu SAV, občiansky aktivista - ochranár a zakladajúci člen Slovenského ochranárskeho snemu

Hoci sa problémy nášho vzťahu k stromom netýkajú len Bratislavy, začnime príkladom z hlavného mesta. Na prelome 19. a 20. storočia pôsobila v Bratislave vplyvná skupina mestských poslancov a mešťanov, vďaka ktorým máme napríklad Horský park a niekoľko ďalších mestských parkov. Odvtedy sa časy zmenili a dnes sa ku stromom v hlavnom meste Slovenska správame ako ku svojim úhlavným nepriateľom.

Musia ustúpiť všetkému, čo sa označí za dôležité, ale aj pomaly každému nezmyslu. A keďže nie sme žiadni trochári, už nelikvidujeme len jednotlivé vzácne stromy, ale hneď celé parky. Smutne známy je najmä osud parčíka na Belopotockého, ale aj parku pri bývalom Parku kultúry a oddychu. Je to paradox o to väčší, že dnes stromy v meste potrebujeme neporovnateľne viac ako pred sto či stopäťdesiat rokmi.

Prežila len desatina

Spomeňme si na obdobie totality. V roku 1982 si riaditeľ Mestskej správy pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave Milan Moncoľ od legendárnej bratislavskej ochranárskej základnej organizácie (ZO)  č. 6 objednal podrobnú inventarizáciu stromov na území bratislavského Starého Mesta. Boli vytypované na vyhlásenie za chránenú prírodnú pamiatku.

V priebehu roka sme postupne podrobne zdokumentovali viac ako 1200 stromov na viac ako 190 lokalitách. Táto práca so starými stromami nás priviedla k novým pohľadom na mestskú zeleň a jej problémy. Zažili sme pri nej veľa milých stretnutí. Nielen so stromami, ale aj s ľuďmi, ktorých osudy sú zviazané s osudmi starých stromov.

Napriek oficiálnemu finančnému ohodnoteniu našej práce vo výške niekoľko desiatok tisíc vtedajších korún československých sme sa rozhodli urobiť túto zaujímavú robotu bezplatne. Vari prvý raz v živote sa v role bratislavského ochranára predstavil Peter Tatár. Nemálo pomohli Karol a Danka Fröhlichovci, Peter Klučka, Pavel Šremer, Maruška Papšíková, Marta Pichová, Gabriela  Kaliská, Marko Huba a ďalší. Asi najviac sa však činila istá Katka Chlebáková. O pár rokov neskôr sa „reinkarnovala“ do podoby Ing. Kataríny Šimončičovej, najznámejšej bojovníčky za záchranu bratislavských stromov.

 

S odstupom času možno len konštatovať, že je tragédiou, ako málo prežilo z tých cenných stromov, ktoré sme pred viac ako 33 rokmi podrobne inventarizovali a ktoré boli následne vyhlásené za chránené. Do dnešných dní zostala z nich ani nie desatina.

Obete barbarstva

Roky ekologického a kultúrneho barbarstva neprežili ani také kapitálne  exempláre, ako bola lipa na Primaciálnom námestí, pagaštan na Kapitulskej, stará, krásna a úplne zdravá lipa na Drotárskej, gaštan jedlý na Ul. Boženy Nemcovej či platan na dunajskom nábreží pri bývalom PKO.

Neprežil ani parčík na Napoleonskom vŕšku, ktorý začiatkom 90. rokov minulého storočia vytvorili obyvatelia okolitých domov pod vedením môjho brata svojpomocne. Dnes na jeho mieste stojí „komplex pre zakomplexovaných“ s názvom Bonapatre a jedným z jeho obyvateľov je hádajte kto?!

A teraz sa prenesme v čase do súčasnosti a pozrime sa na to, ako sa u nás zaobchádza so stromami a aký osud čaká ten fragment vzácnych drevín, ktoré nám ešte zostali.

Prečo je stromov menej

V prvom rade, čo sa za tie roky zmenilo okrem toho, že vzácnych stromov i aktívnych ochranárov rapídne ubudlo?

Časť stromov je v dobrom alebo aspoň uspokojivom zdravotnom stave a ak im zásadne nezhoršíme existenčné podmienky, nemusíme sa o ich osud obávať.

Druhá časť stromov má nejaké väčšie či menšie zdravotné problémy (ako napokon aj väčšina z nás, ľudí), spôsobené neraz práve zlou údržbou či skôr „údržbou“. Tieto stromy treba odborne ošetriť, ale nie likvidovať.

A až tretiu časť stromov (som presvedčený, že pomerne malú) tvoria exempláre skutočne beznádejne choré, suché, prípadne vyvrátené a pod., skrátka nezachrániteľné, a len tie je treba naozaj nahradiť mladými (aj tu však jestvujú výnimky, keď sa zaujímavý a ľudí neohrozujúci fragment takéto odumretého stromu v parku z rôznych dôvodov zachová).

A napokon, môže sa stať, že sa vyskytne strom, ktorý je potenciálne nebezpečný, ale má obrovskú hodnotu.  Ani ten nie je nevyhnutné odstrániť – môžeme ho napríklad oplotiť.

U nás sa však zaužívala prax, že pod zámienkou veku či zlého zdravotného stavu sa likvidujú stromy zo všetkých vyššie uvedených kategórií vrátane stromov úplne zdravých. A prvé pritom neraz prichádzajú na rad stromy – hrdinovia, mimoriadne odolní a húževnatí jednotlivci, ktorí všetko to trápenie akoby zázrakom prežili a ktorých by sme si mali chrániť ako oko v hlave.

Hneď za nimi nasledujú druhy, ktoré sa krutému životu v meste dokázali prispôsobiť, a preto sa stali podozrivými asi ako stredoveké bosorky. A tak ich aj s horlivosťou podobnej svätej inkvizícii kántrime.

 

Prečo strom ochorie?

Čiastočne to spôsobujú javy, ktoré nedokážeme príliš ovplyvniť: napríklad globálna zmena klímy sprevádzaná rastúcimi horúčavami a suchom v letných mesiacoch, ale aj celkovým zhoršovaním mikroklimatických podmienok, v dôsledku čoho sa u nás môže prestať dariť tým druhom stromov, ktorým sa tu dosiaľ darilo. S tým súvisí aj produkcia emisií či exhalátov všetkého druhu, ktoré sa v mestách koncentrujú oveľa viac ako v tzv. voľnej krajine.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa preplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom SME1 na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa preplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom SME1 na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Najčítanejšie na SME Komentáre


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako si vybrať ten
  3. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty?
  5. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach
  6. Žilina Voce Magna 2017 – Medzinárodná súťaž zborového umenia
  7. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár
  8. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty
  9. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande
  10. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne
  1. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako si vybrať ten
  2. Program obnovy chodníkov v Starom Meste schválený
  3. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  4. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  5. Príďte na Deň otvorených dverí v Novom Ružinove
  6. Študenti sa rozhodli zmeniť svoju školu
  7. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  8. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  9. Samsung Galaxy Note8 umožňuje tvoriť veľké veci
  10. IMMOFINANZ spúšťa medzinárodnú reklamnú kampaň retailovej značky
  1. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 9 036
  2. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 6 472
  3. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 2 720
  4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 2 348
  5. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 1 724
  6. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande 1 647
  7. Päť mýtov, ktoré ste počuli. A možno aj uverili 1 364
  8. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 952
  9. Kedy sa refinancovanie oplatí? 946
  10. Všetko, čo by ste mali vedieť o umelom oplodnení 818

Téma: Klimatické zmeny


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Návrat Ščurka z basy k hokeju: vražda, klamstvá aj podozrenie z korupcie

Pôvodne mu hrozilo až 20 rokov. Prečo dostal hokejista Ščurko za brutálnu vraždu rozhodcu Mareka Liptaja len mierny trest.

ŠPORT

Saganov debut na MS: žalúdočné problémy a hnev

Sagana čakajú ôsme majstrovstvá sveta.

SVET

Účtenky frustrujú podnikateľov, no Babišovi lákajú voličov

Sociálni demokrati o registračných pokladniciach hovoria 20 rokov.

SVET

Silné zemetrasenie v centrálnej časti Mexika má už 149 obetí

Tisíce ľudí utekali ulicami, padali aj budovy.

Neprehliadnite tiež

Stĺpček Petra Schutza

Ruské šunky na slovenskom nebi sú blízke aj Ficovmu srdcu

Peter Gajdoš iba vzorne plní stranícku úlohu.

PÍŠE RÓBERT DYDA

Snáď si lajkovači na radu influencera prečítajú Remarqua

Ad: Po povrchu a bez námahy, Beáta Beregrad Grünmannová, 18. septembra 2017

Tak hovoria lepší Slováci (Vico)

Karikatúra Fedora Vica na stredu

AUTORSKÁ STRANA PETRY PROCHÁZKOVEJ

Buďte skromní! Káže občanom tadžický prezident

Perzské svadby sú výrazom materiálnej podstaty starých tradícií