Nie je zatiaľ jasné, čo má za lubom a na mysli Klub priateľov transparentnosti, ktorý sa okolo Miroslava Beblavého a dvoch ďalších odpadlíkov zo Siete zhúfoval z časti poslancov SaS a OĽANO. (Genderovo korektne „odpadlíčiek“. Čo s tým, feministky?)
Zakladajúca deklarácia, že majú starosť o zvyšovanie transparentnosti verejného života, k čomu chcú prispieť stretávaním, výmenou informácií a spoluprácou naprieč spektrom, je banalita o to väčšia, že téma, ktorá je všetkým spoločná, a pre mnohých aj jediná, zvláštnu štruktúru ozaj nepotrebuje.
Je možné, že ohlásený klub je útekom Beblavého pred osamelosťou nezaradeného poslanca. A bez bočných úmyslov len spestrením parlamentnej palety, ktorá – zrejme jemu ako jedinému – nie je pestrá dosť i tak. Keby ale bočný úmysel mal, tak ako náčrt pôdorysu takpovediac štandardnej opozície, ktorá sa jasne vyhraní – a nielen na téme transparentnosti – ako voči vláde, tak aj neštandardnej opozícii, je toto „neformálne spoločenstvo“ dobrý nápad.
Zrejmé totiž je, že v štruktúre, ako bola zvolená, je opozícia pre voliča neprehľadná a jedinci snažiaci sa o serióznu politiku sa v nej zmývajú s klaunmi a excesmi. Klub, ktorý by prichýlil opozičnú normalitu aj s vhodným lídrom, akým by Beblavý bol, by perspektívne mal aj to čaro, že keby vstúpil do prieskumov ako „konfederácia“ SaS a OĽANO, dnes už „iba“ ľahko 30-percentný Smer by pocítil, aké je to mať ozajstnú konkurenciu.
