PÍŠE IVAN KRASTEV

Občan so smartfónom

Je občan so smartfónom tým, ktorý môže obnoviť našu dôveru v demokraciu a demokratické inštitúcie? Som skeptický.

(Zdroj: SITA/AP)

Autor je bulharský politológ. (Aktuálny úryvok z knihy In Mistrust We Trust publikujeme s autorovým súhlasom.) 

Dnes všadeprítomný smartfón možno nie je zbraňou, ale má potenciál produkovať akúsi vlastnú streľbu. Môže zdokumentovať zneužívanie moci a zverejniť ho.  Môže ľudí prepájať a podporovať. A môže šíriť pravdu.

Noví občania môžu využiť svoje smartfóny, aby zmobilizovali verejnú akciu, aby vyzvali spoluobčanov vyjsť do ulíc a aby kolektívne bránili vlastné záujmy. Arabská jar bola absolútnou manifestáciou schopnosti občanov vyzbrojených smartfónovou mocou zvrhnúť tyranov a tvoriť dejiny.  Smartfóny nemôžu mrzačiť či zabíjať, ale vládam sa predraží, ak samy mrzačia či zabíjajú.

Kontrola nie je dôvera 

Arabská jar však zároveň predstavovala výrazné obmedzenia moci smartfónov. Osoba so smartfónom nikdy nevie, kto môže zareagovať na výzvu na politickú akciu. Možno má facebookových priateľov, ale chýba mu skutočná, pravá politická komunita a politickí vodcovia. Môžete tweetovať revolúciu, ale nie transformáciu. Prirodzene, ukázalo sa, že islamské politické strany, ktoré  sa spoliehali na tradičné stranícke štruktúry a jasné ideológie, boli víťazmi porevolučných volieb na Blízkom východe.

Je občan so smartfónom tým, ktorý môže obnoviť našu dôveru v demokraciu a demokratické inštitúcie? Som skeptický. Smartfóny nám možno uľahčujú kontrolovanie politikov, ale dôvera je o viere a spoliehaní sa na fungovanie inštitúcií, ktoré ľudia nevedia priamo monitorovať a kontrolovať. Neveríme svojim rodinám a priateľom preto, lebo sme schopní kontrolovať ich. Zvýšená schopnosť ľudí kontrolovať svojich predstaviteľov sa nezmení tak ľahko na dôveru v demokraciu. 

Lenin sa nazdával, že „dôvera je dobrá, kontrola ešte lepšia“, ale boľševický titan nie je všeobecne známy svojím vzorom demokratickej správy vecí. A hoci je pravdepodobné, že dnešná kríza dôvery je zrejme menej dramatická, než nám tvrdia prieskumy (a než naznačuje súčasná verejná debata), sociológ Niklas Luhmann argumentuje, že dôvera je „základným faktom spoločenského života“, bez ktorého by človek ráno ani nevstal z postele.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Víkend


Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Američania spozorneli. Slovenský princ je hodný Oscara

Veľký šľachtiteľský príbeh sa začal celkom nenápadne.

DOMOV

Architekt: Nikde som nezažil to, čo na Námestí slobody

Socializmus architektovi neprekáža, dôležitá je funkčnosť.

Neprehliadnite tiež

MODRÝ PONDELOK DANIELA DUJAVU

Sulík je politický enfant terrible v štýle doktora Hausa

Vo svete SaS je spoločenské vylúčenie vždy výsledkom nedostatku snahy.

KOMENTÁR BENA CUNNINGHAMA

Kotlebu treba poraziť vo voľbách, nie zákazmi

Nacistickú stranu v Bavorsku v 20. rokoch zakázali a jej polovojenská sila bola mimo zákona ešte v 30. rokoch po celom Nemecku – a napriek tomu rástli a získavali na sile.

PÍŠE JOZEF BUGÁR

Prečo nie je NATO zločinecká organizácia?

Bombardovať Belehrad nie je ako predávať heroín.

PÍŠE PETER MACSOVSZKY

Tváre číreho zla

Austrálska televízia tri dni neúnavne informovala o krvavých udalostiach v Manchestri.