Čílsky spisovateľ Roberto Bolaño v jednom rozhovore povedal, že Don Quijote je napísaný tak dobre, že ani najhorší prekladateľ ho nedokáže pokaziť.
Môže sa stať, že niečo bude preložené nesprávne, alebo bude dokonca vynechané, no podstate porozumie každý čitateľ, či už to bude Afričan alebo Číňan.
Podmanivosť dobrodružstiev „rytiera smutnej postavy“ zostáva nedotknutá nielen napriek množstvu viac i menej vydarených adaptácií pre detí, ale aj navzdory „logickým chybám“, ktoré sa do textu dostali, ako hovoria interpretátori, vďaka Cervantesovej nepozornosti a zábudlivosti.
Nedostatky tohto titanského literárneho počinu majú však, z istého uhla pohľadu, rovnaký význam ako notoricky známe dobrodružstvá s domnelými čarodejníkmi, zbojníkmi, pastiermi a veternými mlynmi – slúžia totiž humoru.
Záhadný somár
Nezrovnalosti v príbehu sa stali podkladom na neutíchajúce dohady a interpretácie.
Niektorí vykladači sa domnievajú, že Cervantes chyby do svojho románu vložil zámerne, aby sa takto vysmieval logickým nedostatkom vtedy módnych rytierskych románov a tiež aj dôveryhodnosti arabských spisovateľov – Cervantes nie náhodou pripisuje autorstvo románu istému Cidemu Hametemu Benengelimu.
