Skutočnosť, že hlasovať o brexite-nebrexite budú Briti tri dni po futbale Anglicko-Slovensko, nabáda až k chveniu, či neponesieme kus metafyzickej viny za prípadné zlé (pre nás) rozhodnutie. Ešteže nevedno, či nálady pre brexit viac podporí prehra alebo výhra Anglicka (Slovenska). To, že akýsi odtlačok na výsledku referenda zápas zanechá, je fakt.
Futbalový úvod chce len podčiarknuť, že hoci oba tábory sa snažia – popri nevyhnutnej demagógii – aj o rozumnú politicko-ekonomickú diskusiu, racionálne argumenty otázku in/out nerozhodnú. Znalci sa zhodujú, že prím budú mať pocity či (ne)dôvera k tomu-ktorému lídrovi.
Nie rozoberanie dohody s EÚ, teda či napr. vyväzuje Britániu dostatočne zo „stále tesnejšej integrácie“, alebo či uspokojivo rieši zneužívanie sociálnych dávok.
Na emócie hral aj Barack Obama, ktorý sa vybral Camerona podporiť až do Londýna. Kľúčové posolstvo prezidenta, že zotrvanie v Únii bude lepšie pre Britániu i USA, je dosť neuchopiteľné, pričom podporný argument, že bez zmluvy TTIP (medzi USA a EÚ) by obe krajiny zostali bez obchodnej dohody, je zrejme už tá demagógia. (Urobia si bilaterálnu.)
Protiargument tábora „vote leave“, že Obama predviedol vrchol pokrytectva, keďže USA sú najžiarlivejšie na svoju suverenitu a neodovzdali by z nej do Bruselu ani omrvinku, je už, veru, demagógia absolútna.
