Ak sa dá veriť najnovšej správe Reportérov bez hraníc, minulý rok bol pre žurnalistiku zlý. Hoci Slovensko je v tomto výročnom rebríčku slobody tlače na poprednom 12. mieste, Európe a strednej Európe sa nedarí tak skvele.
Najzaujímavejšie je, že správa udáva ako vysvetlenie pre európsky úpadok „progresívne narúšanie európskeho modelu“, pričom „sa zneužili kontrašpionážne a protiteroristické opatrenia“.
Pri hrozbách terorizmu a pokračujúcej dezinformačnej kampani zo strany Ruska budú výzvedné služby zrejme cítiť prirodzený sklon pretláčať sa viac do mediálnej sféry. Na Slovensku a v strednej Európe je to ruská hrozba, ktorú cítiť najpriamejšie.
Skutočne tu existuje intenzívna debata a zvýšené úsilie monitorovať a kontrovať konšpiračným internetovým stránkam, ktoré podporuje Rusko, a ďalším reálnym nepríjemnostiam, ale existuje aj rovnako veľké riziko prehnanej reakcie.
Najlepším spôsobom ako reagovať na ruskú propagandu sú pestré, neregulované médiá plné života. Práve viera vo fakty, racionálne rozhodovanie a transparentnosť prostredníctvom informovaných voličov odlišuje demokraciu od iných politických systémov.
Línia, oddeľujúca uvedomenie si rizík (napríklad kampaní z Ruska) a premenu médií na bojovú zbraň, je tenká. Zatiaľ sa nezdá, že by k tomu dochádzalo, ale pokušenie je už zjavné. Nebolo by dobré, keby sa stredoeurópske médiá mali premeniť na akýsi nástroj informačnej vojny proti Moskve, pričom by tento región obetoval vlastné hodnoty.
