Keby boli vláda, SNS a minister Plavčan len trochu úprimní, čo od nich, samozrejme, nikto nečaká, doplnili by programové vyhlásenie vlády venované školstvu o nasledujúce vysvetlenie:
Milé deti, vážení učitelia, ctení rodičia, čakajú vás krušné štyri roky.
Napísali sme si do programu, že školstvo je naša priorita, ale pozorný čitateľ dokumentu pochopil, že to nie je pravda, že školstvo pre nás rovnako nie je dôležité, ako nebolo dôležité pre predchádzajúce vlády.
Dlhujeme im 300 eur
Naše pokrytectvo je najlepšie vidieť na platoch učiteľov. My, samozrejme, vieme, že by si zaslúžili pridať tento rok výrazne a potom každý rok niečo. Pred voľbami v čase štrajku zazneli ich jasné požiadavky a od politikov isté prísľuby. My poznáme všetky štatistiky, ktoré nám hovoria, že učitelia berú len 57 percent mzdy iných vysokoškolsky vzdelaných ľudí na Slovensku a že by bolo správne zvýšiť ich aspoň na 80 percent. Vieme tiež, že platy sa stali symbolom – keď pôjdu hore, verejnosť uvidí, že vláda považuje školstvo a kantorov za dôležitých, keď nepôjdu – vláde na nich nezáleží.
Výsledok teda je, že nám na učiteľoch nezáleží. Čo v číslach vyzerá takto: sľúbili sme im šesť percent v septembri a potom každý január od roku 2018 zase šesť percent. Na konci roka 2016 bude mať priemerný učiteľ 1051 eur hrubého. Jeho spolužiak zo strednej školy, ktorý išiel na inú vysokú, bude brať v priemere okolo 1695 eur. Tých 80 percent (čo je priemer krajín OECD) pre učiteľov, by bolo 1356 eur. Obrali sme ich teda o 300 eur.
