Autor je spisovateľ.
Je neskorý večer. Dcéra sedí s dlhými rozpustenými vlasmi na svojej posteli. V prítmí vyzerá ako nevyspytateľné zlovestné dievčatko Samara, ktoré práve vyliezlo zo studne v desivom horore Kruh. Niečo si mrmle pod nos.
Mierne vystrašený sa jej pýtam – dcéra moja, čo robíš, prečo už neležíš? Pripravujem si sen, hovorí mi.
A to ako? Pýtam sa jej. Dcéra však nemá záujem so mnou diskutovať a poprosí ma, aby som ju nerušil, lebo si potrebuje privodiť a nahromadiť šťastné myšlienky, aby v noci vytvorili niečo pekné.
Hovorí mi, akoby rozprávala o osobnom zlyhaní alebo ojedinelom hendikepe, že keď spí nemá mozog pod kontrolou, a preto si musí teraz v bdelom stave vložiť do hlavy myšlienky, tie sladké bonbóny s postupným uvoľňovaním.