Zástancovia brexitu zažívajú chaos po niekoľkých ničivých útokoch na ich tvrdenie, že Veľká Británia by na tom bola lepšie, keby odišla z Európskej únie.
Keďže do referenda ostáva 60 dní, je ešte priskoro ohlásiť záverečnú v antiEÚ kampani. No vzhľadom na to, že ich ekonomické a politické argumenty sú rozmetané na kusy, skutočné, netolerantné korene tábora za odchod čoraz viac vystrkujú rožky.
Bol to zdrvujúci týždeň, ktorý sa začal 200-stranovou správou britského ministerstva financií o ekonomickom vplyve brexitu – jeho najambicióznejšia analýza za posledných viac ako desať rokov. Správa, ktorú ekonómovia chválili pre jej metodológiu, vykreslila, že priemerná britská domácnosť by v roku 2030 bola o 5000 eur chudobnejšia, keby Veľká Británia vystúpila z EÚ.
Vtedy uštedril ďalší úder americký prezident Barack Obama: keby Británia odišla z EÚ, nemohla by počítať so žiadnym „osobitným vzťahom“ s USA, ktorý by zmiernil dosah brexitu ako napríklad vďaka narýchlo dohodnutým obchodným zmluvám. „Sústredíme sa na rokovanie obchodnej dohody s Európskou úniou,“ povedal Obama. „Veľká Británia by sa dostala až na koniec radu.“
Týmito slovami Obama (tak ako ministerstvo pred ním) rozmetal hlavný argument brexiťákov, ku ktorým patrí aj londýnsky starosta Boris Johnson, ktorý tvrdil, že odchod z EÚ by nemal za následok „žiadny ekonomický šok“ a že neexistujú „nijaké pádne ekonomické argumenty“ proti nemu. A Johnsonova rasovo podfarbená reakcia na Obamu bola skutočne veľmi poučná.
