Autorka je šéfredaktorka denníka SME.
Vo vetre poletuje biela igelitka. S vášňou baletky sa vznáša nad sčerveneným suchým lístím a jedna z postáv kultového amerického filmu Americká krása pokojným hlasom hovorí, že je to tá najkrajšia vec, akú kedy nakrútil na video.
Bol to jeden z tých dní, keď vzduch bol nabitý čakaním na prvý sneh, a on si uvedomil, že za vyhodenými vecami sa skrýva jeden celý život.
Vo svete je toľko krásy. Ako sa to dá vôbec uniesť, pýta sa postava na americkom predmestí, kde dozrieva rodinná tragédia.
“Na čitateľa vylejeme časť reality ako druh čiernej smoly. Aby si spoločnosť uvedomila, že si konečne musí umyť svoje ruky. Aj tvár.
„
Jeho otec, bývalý vojak so sentimentom pre zbrane a nacistické artefakty, nakoniec jednu zo svojich zbraní použije. Zabije svojho suseda. A vyprázdnenosť dní robí z igelitky poletujúcej vo vetre pre jeho syna tú najkrajšiu vec na svete.
Krása je všade okolo nás. Sme odsúdení na to, aby sme ju hľadali aj na miestach, skade sme ju už raz vykázali. Na komunistických sídliskách, kde ju mali stelesňovať kovové monštrá, ktoré niekto pred tridsiatimi rokmi nazval umením.
Ľudia tomu uverili. Neskôr si na monštrá zvykli a podaktorí v nich nakoniec nejakú tú krásu našli. Lebo odstrániť ich so všetkými nánosmi by stálo príliš veľa námahy.
A predsa to nevzdávame. Ešte stále nás dokáže dojať vrabec, keď sa okúpe v špinavej mláke a vzlietne osudovosťou fénixa, ktorý práve povstal z popola, aby živil náš mýtus znovuzrodenia.
Lebo hľadanie krásy máme v genetickom kóde. Tak ako hľadanie dobra. V sebe samom a okolo nás.

Píšme o niečom príjemnom
Matúš je novinár a často píše o mafiánoch, únoscoch a politických deviantoch rôzneho druhu. Priamočiaro a bez komentárov.
Na prechádzke so psom stretol susedu, ktorá sa ho opýtala, či si všimol, aké to tam majú teraz okolo domu krásne. Rozkvitli stromy a aj kvety v hriadkach, ktoré opatrujú miestne dôchodkyne. Vymenili odpadkové koše a po zemi nelietajú žiadne igelitky. Poobzeral sa a povedal si „fakt“.
Bol to druh krásy, o ktorej v novinách málokedy píše, ale nechce ju prestať vnímať.