KOMENTÁR MÁRIUSA KOPCSAYA

30 rokov od Černobyľu: Energetika už nemusí byť hrozbou

Vďaka obnoviteľným zdrojom môže mať zdroj energie každý. A nie je nutné ohrozovať zdravie ľudí či prostredie a klímu.

Pohľad na bývalú elektráreň Černobyľ.(Zdroj: TASR/AP)

Černobyľ, Harrisburg, Sellafield, Hirošima.“ Tak znel úvodný recitatív známej skladby Radioactivity kultovej elektronickej skupiny Kraftwerk.

Presne pred tridsiatimi rokmi Česi a Slováci vstávali do slnečných jarných rán netušiac, že asi 500 kilometrov na východ od hraníc sa udiala tragédia, ktorá ovplyvní aj ich životy a zdravie.

Pracujúci dokonca nadšene vyšli do prvomájového sprievodu – a až keď na druhej strane železnej opony vypukla skutočná panika z rádioaktívneho mraku, ktorý sa šíril Európou, začalo sa o havárii v ukrajinskej jadrovej elektrárni Černobyľ hovoriť aj u nás. Spôsobom typickým pre vtedajšie informovanie verejnosti: radiácia bola normálna. A potom už iba klesala.

Glasnosť v praxi

Havária v reaktore pri teste sa stala v noci z piatku na sobotu 26. apríla. Až v nedeľu popoludní, teda 36 hodín po ničivej explózii, sa v 50-tisícovom meste Pripjať ležiacom v blízkosti elektrárni ozvalo hlásenie: „Vážení súdruhovia, v černobyľskej elektrárni došlo k neuspokojivej rádioaktívnej situácii, preto dnes, 26. apríla, bolo v rámci preventívneho opatrenia rozhodnuté o evakuácii Pripjate.“

Do troch hodín bolo mesto prázdne. Pre súčasné generácie a v súčasnom svete, ktorý pretkávajú informačné vlákna, je takmer nepredstaviteľné, že sa svet o tragédii nedozvedel. A to napriek tomu, že v Sovietskom zväze bol už rok pri moci progresívny politik Michail Gorbačov a jedným z pilierov jeho politiky bola „glasnosť“. Čiže hovorenie pravdy.

 

Komisia so Ščerbinom na čele

Československá televízia v utorok 29. apríla vo večerných správach odvysielala v plnom znení správu z moskovskej televízie:

„Rada ministrov Sovietskeho zväzu oznamuje: Ako už bolo povedané v tlači, na černobyľskej atómovej elektrárni, ktorá leží 130 kilometrov severne od Kyjeva, došlo k havárii. Na mieste pracuje vládna komisia vedená námestníkom rady ministrov súdruhom Ščerbinom...“

Akoby išlo o bežnú nehodu. Vyžiadala si dve obete, na mieste je mierne zvýšená radiácia... A ako sa ďalej diváci dozvedeli, „radiačná situácia v elektrárni a okolia je stabilizovaná a je predmetom neustáleho pozorovania...“ A na území ČSSR nebolo zistené žiadne zvýšenie rádioaktivity. Nie je ohrozené zdravie obyvateľstva a netreba prijímať ani zvláštne opatrenia na území ČSSR.

Už o niekoľko dní, 6. mája, však hlavná hygienička Dana Zusková konštatuje: „Namerané hodnoty sú síce vyššie, než býva obvyklý stav, napriek tomu však nevyvolávajú dôvody na obavy o zdravie. Dokonca aj v prvých dňoch, keď bolo zaznamenané zvýšenie rádioaktívnych látok v životnom prostredí, bolo mnohokrát nižšie, než aby mohlo spôsobiť pri trvalom pôsobení ohrozenia zdravia.“

Občania sa dozvedajú, že zvýšenie (ktoré predtým akože nebolo) je „dočasné, obsah rádionuklidov sa významne znížil už v týchto dňoch.“

Akurát bolo potrebné vykonať určité, bližšie nešpecifikované opatrenia pri kŕmení dobytka, takisto sa kvôli zníženiu prašnosti postrekovali ulice.

Angličania v Kyjeve

Vtedajšie socialistické médiá sa sústredili najmä na to, aby popierali dezinformácie zo Západu, ktoré, pravdaže s cieľom poškodiť Sovietsky zväz, situáciu účelovo dramatizovali.

Presvedčiť nás mal napríklad aj záber na budovu elektrárne očividne poškodenú len „mierne“. Pritom autentické zábery sprevádzajú čierne škvrny na filme – dôsledok rádioaktívneho žiarenia. A otvorom v budove, ktorý vyzerá ako bežná zrútená stena, vyletelo v skutočnosti do atmosféry 50 ton jadrového paliva, ďalších 700 ton rádioaktívneho materiálu sa rozmetalo v okolí.

Oficiálne spravodajstvo sovietskej televízie zobrazujúce šťastne sa usmievajúcich evakuovaných ľudí ostro kontrastuje s neskôr publikovanými zábermi plačúcich a vydesených občanov, pracovníkov elektrárne či záchranárov zomierajúcich na choroby z ožiarenia. To všetko ostalo pôvodne pred verejnosťou utajené, rovnako ako autentické svedectvá ľudí, ktorí bezprostredne po výbuchu cítili, akoby ich telom prechádzali ihličky a vzduch plný izotopov zanechával v ústach hrozivú kovovú príchuť smrti.

Typickou ukážkou umenia propagandy bol rozhovor s britskými občanmi, ktorí dostali od svojej vlády pokyn opustiť Kyjev, „Som si istá, že sovietski hostitelia dbajú o naše zdravie,“ konštatuje návštevníčka z Veľkej Británie.

Sviatok práce, preteky mieru

Komunisti vyhnali do ulíc tak ako každý rok aj tento raz pracujúcich či deti na povinnú prvomájovú manifestáciu. A 6. mája sa práve v Kyjeve, len kúsok od zamorenej zóny začínali každoročné cyklistické Preteky mieru.

Ako naschvál sa v čase havárie nad východnou Európou rozprestierala tlaková výš – a za slnečného suchého počasia vietor prúdil práve odtiaľ. Mrak preletel trikrát nad územím Česka a Slovenska.

Výpočet dôsledkov jadrovej katastrofy nie je ani dnes uzavretý. Tisíce ľudí zahynuli bezprostredne na následky havárie, alebo jej likvidácie, na ktorej sa podieľali státisíce (podľa niektorých údajov asi 600-tisíc) vojakov, záchranárov, často bez potrebnej ochrany, s nasadením života, ktorý vo východnej časti Európy nikdy nemal príliš vysokú cenu.

V priebehu siedmich desaťročí sa predpokladá na území Ruska, Ukrajiny a Bieloruska výskyt asi 10-tisíc prípadov rakoviny v dôsledku ožiarenia, na celkom svete okolo 25-tisíc.

Energia si nežiada obete

Z racionálneho hľadiska výskyt havárií iste nemusí byť dôvodom na zavrhnutie jadrovej energie, podobne ako sa pre nehody na cestách nezrušia automobily. No na druhej strane dnes už existujú aj iné reálne možnosti.

Po tom, ako v pesničke Radioactivity pribudlo ďalšie slovo „Fukušima“, sa napríklad Nemecko rozhodlo postupne zatvárať atómové elektrárne a vydať sa cestou využívania obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Dnes je asi v tretine cesty, OZE tvoria tretinu nemeckého dopytu po elektrickej energii. Do roku 2020 by mal ich podiel v EÚ dosiahnuť 20 percent.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Najčítanejšie na SME Komentáre


Inzercia - Tlačové správy


  1. 5 krokov k vlastnému bývaniu
  2. Ovládajte svoje vozidlo mobilom
  3. Todos predstaví 4 americké premiéry na Autosalóne
  4. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  5. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  6. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  7. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  8. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  9. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  10. Inteligencia vo všetkom
  1. Najvyššie ocenenie štvrtýkrát pre Martinus
  2. Budúcnosť EÚ a inteligentných miest
  3. Todos predstaví 4 americké premiéry na Autosalóne
  4. Ekonomický a účtovný softvér Humanet oslavuje
  5. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  6. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  7. Ovládajte svoje vozidlo mobilom
  8. Zlatá minca 2016 priniesla pre mBank sedem ocenení
  9. BILLA a Jamie Oliver pozývajú deti do zázračnej záhradky!
  10. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  1. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 24 372
  2. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 8 345
  3. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 863
  4. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 6 053
  5. Nové auto alebo radšej jazdenka? 9 rád pre správne rozhodnutie 5 874
  6. 5 krokov k vlastnému bývaniu 5 591
  7. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 3 535
  8. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo 3 425
  9. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 3 203
  10. Moderný bungalov očami mladých architektov 1 676

Téma: Tridsať rokov po Černobyle


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Prokurátor: Pri Weissovi nezvládli policajti ani základné úkony

Futbalista by sa mal podľa prokurátora správať uvedomelejšie. Jedno z dievčat vypovedalo, že si policajnú kontrolu ani nevšimlo.

EKONOMIKA

Chorí ľudia sa dostali do pasce. Štát žiada nedostupné papiere

Sociálne zariadenia sa nevedia dostať k príspevkom.

Neprehliadnite tiež

PÍŠE TOMÁŠ PROFANT

Naozaj progresívna zahraničná politika?

Niekoľko problémov zahraničnopolitickej vízie Progresívneho Slovenska.

STĹPČEK PETRA SCHUTZA

Danko je stretnutie tretieho druhu

Ešte aj výzva z protikorupčného pochodu „pustite Danka k maturite“ sa míňa s podstatou situácie.

DNES PÍŠE ELENA ELEKOVÁ

V apríli večne spievajú lesy

O to viac mestský človek potrebuje les. Aby celkom nezdivel.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Macron, Juncker, mešita

Le Penová ešte stále cíti svoju šancu. A zbytočné gestá priateľstva voči Macronovi od moslimov alebo Junckera môžu časť jeho voličov odradiť.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop