Popálení, poučení a pokorení krízou eurozóny jej poprední predstavitelia dospeli k názoru, že menová únia nemôže fungovať bez únie fiškálnej, že stabilita si vyžaduje hlbšiu integráciu.
V správe piatich predsedov, ktorá je akýmsi návrhom strednodobej stratégie, sa uvádza, že eurozóna sa musí „posunúť od systému pravidiel a smerníc pre národné ekonomické politiky k systému ďalšieho postúpenia suverenity v prospech spoločných inštitúcií. Toto by si vyžadovalo, aby členské štáty prijali zvýšenie spoločného rozhodovania ohľadom prvkov ich národných rozpočtov a hospodárskych politík“.
K tejto stratégii sa podľa jej programového vyhlásenia hlási aj naša nová vládna koalícia.
Prečo centralizovať fiškálnu politiku
Väčší dôraz na fiškálnu politiku má svoje ekonomické rácio. Vstupom do menovej únie sa členské štáty vzdali kontroly nad stabilizačnými politikami, ktoré im poskytovala vlastná mena v prospech Európskej centrálnej banky, ktorá hľadí predovšetkým na stabilizáciu eurozóny ako celku, a stali sa tak zraniteľnejšími voči domácim ekonomickým výkyvom.
Pôvodné inštitúcie a pravidlá eurozóny akosi opomenuli dôležitú úlohu, ktorú v tomto smere môže zohrávať fiškálna politika, ktorá v recesii dokáže suplovať nedostatok súkromného dopytu verejným, a v dobrých časoch, naopak, tlmiť celkový dopyt a brániť tým prehriatiu ekonomiky.
Argumentom pre centralizáciu tejto funkcie v rámci eurozóny je lacnejšie financovanie verejného dlhu z dôvodu väčšej stability a diverzifikácie daňového základu a tým nižšej miery rizika pre investorov do verejných dlhopisov.
Koordinácia národných rozpočtov
Centralizácia by tiež prišla vhod v situácii, akej čelíme v poslednom období, keď je menová politika obmedzená vo svojej stabilizačnej funkcii nulovou úrokovou podlahou a ekonomickému zotaveniu eurozóny by pomohol ďalší makroekonomický nástroj.
