Spomínam si, ako sme chodievali vítať zahraničných hostí. Rozumej potentátov zo spriatelených krajín. Celú školu nahnali k ceste spájajúcej letisko s centrom, tam sme sa rozostúpili, dostali mávadlá a po hodine dvoch čakania „nadšene“ kývali dlhej kolóne socialistických limuzín, čo ľahostajne prefrčala popred nás. Spomienka je to síce vzdialená, ale po tom, čo sa tu deje v súvislosti s naším predsedníctvom EÚ, sa mi už nezdá nemožným, že mi ju naživo pripomenú súčasní školáci.
Začalo sa to logom. A nejde mi ani tak o peniaze, čo sa záhadne okolo jeho uvedenia točia, ale skôr o okolnosti jeho „slávnostného predstavenia“. V Bratislave bola preto na štyri hodiny vylúčená električková doprava v okolí budovy SND.
Zdalo sa mi to trochu prehnané, a tak som sa cestou z práce zašiel pozrieť na vlastné oči. Aj mi napadlo, že sa počíta s tým, že „EÚ sedláci“ budú chcieť parkovať hneď vedľa vchodu, na koľajniciach, a to by spôsobilo diplomatický i dopravný chaos. Napodiv som žiadne autá nevidel a i policajti v službe krútili hlavou, na čo tam vlastne sú. A to bol len začiatok.
Štyri hodiny prešli bez protestov verejnosti a teraz mesto oznámilo, že na žiadosť ministerstva zahraničných vecí bude na tejto trase električková doprava vylúčená rovno na päť, no teraz už nie hodín, ale mesiacov. Nuž, nezvyčajná servilita magistrátu a neúcta k vlastným obyvateľom, že úradníkov rovno nevykázali do patričných mantinelov. Už len rozdávať mávadlá.
