Takže teraz má už s fašizmom problém aj Rakúsko. Norbert Hofer, milovník zbraní a kandidát krajne pravicovej Strany slobody, vyhral minulý víkend a pokračuje do ďalšieho kola so sedemdesiatnikom, kozmopolitným Alexandrom van der Bellenom.
Ešte vždy je možné, že sa šokovaný mainstream možno spojí okolo van der Bellena, aby mu pomohol k víťazstvu (v nedeľu ho Hofer na hlavu porazil, 36 ku 21 percentám). Ale rakúska Strana slobody je na jasnom vzostupe s 30-percentnou podporou v prieskumoch, na hlasné a netajené potešenie Hoferových anti-EÚ, proruských spojencov v Európe.
Podobný politický vývoj v Maďarsku, Poľsku a u nás si vyžaduje silnú reakciu od strán zvnútra systému, odmietnutie nenávistných ideológií, ktoré sa skrývajú za eufemizmami ako „xenofóbia“ alebo „sebaurčenie“. Vlastná neschopnosť Rakúska postaviť sa proti Hoferovi však naznačuje, prečo sa to nedeje.
Kancelár Werner Faymann zo sociálnej demokracie, pôvodne prívrženec vítania migrantov Angely Merkelovej, zrazu v januári pozastavil Schengen a začal chodiť po špičkách okolo Hofera, namiesto toho, aby ho tvrdo konfrontoval.
Veci nepomohlo ani to, že Faymannova strana a jej koaličný partner Ľudová strana postavili do hry ako kandidátov na prezidenta zopár pätolizačov penzijného veku, pričom ani jeden z nich neprejavil bohvieaký záujem o tento post. „Ako môže strana nepostaviť do boja svojho najsilnejšieho kandidáta?“ nariekal nemecký rozhlasový vysielač pre zahraničie Deutsche Welle po Hoferovom víťazstve. „To bola politická samovražda.“
