Nominácie do štátnych podnikov a inštitúcií sú evergreen povolebnej reality. S refrénom, že práve tá garnitúra, ktorá preberá moc, zatrhne moc strán a dnu vpustí iba odborníkov, už akoby sme sa narodili.
Scéna je rovnaká, tváre sa menia, ale kým v ústredí nepochopia, že kým budú štátne firmy, budú aj politické nominácie, obrazy v retroštýle Mečiar II, III, Dzurinda I, II, atď., sa neskončia nikdy.
Samozrejme, taký úrad pre dohľad sa nedá sprivatizovať, takže na kohosi musí padnúť voľba. Je len fajn, že v prospech kandidáta, ktorého si Drucker vybral, sa prihovára aj hodnotenie štátneho tajomníka Ondruša, že „vehementne a nekriticky podporoval Zajacovu reformu“.
Nuž, to je odporučenie, ktorému sa nedá protiviť o to väčšmi, že už môžeme porovnávať, čo dokázal Zajac za štyri roky a čo Ficovi ľudia za osem.
Treba veriť, že aj skúsenosť z nemocnice, ktorú získal, presvedčí po návrate do úradu premiéra, aby Druckerovi blahoželal k tomu, na čo sa snaží nadviazať a kde hľadá inšpiráciu.