Článok pokračuje pod video reklamou
Autor je ekonóm, pôsobí v Prognostickom ústave SAV
Vo štvrtok 23. júna sa bude vo Veľkej Británii konať referendum o zotrvaní alebo vystúpení z Európskej únie. Prečo vlastne chcú Briti z Únie odísť?
Rozličné spoločenské vrstvy majú svoje vlastné dôvody. Niektoré politické špičky poukazujú na pomalú, no pokračujúcu integráciu Európy do federálneho štátu. Nechcú byť súčasťou európskeho štátu a prekáža im narastajúci objem rôznych regulácií a nariadení z Bruselu.
Takisto majú obavy z narastajúceho vplyvu Nemecka, ktoré sa stalo jasným európskym hegemónom, kým francúzsky vplyv slabne. A chcú sa izolovať od vecí, akými sú spoločná mena, pomoc Grécku či prílev migrantov z Ázie a Afriky. Či je izolácia realistickým riešením spomenutých problémov, ukáže čas.
Prekážajú imigranti. Európski
Obyčajných Britov zaujíma najmä imigrácia. Nie však z britských kolónií Afriky a Ázie (ktoré si Briti kedysi poctivo dobyli), ale predovšetkým z východnej Európy. Prekáža im vysoký počet imigrantov z Poľska, Rumunska a Slovenska. Tvrdia, že im berú prácu, zaťažujú britské školstvo, zdravotníctvo a sociálny systém, a ešte aj pýtajú prídavky na deti.
Všetky odborné štúdie potvrdili, že imigrácia má na britskú ekonomiku priaznivý vplyv, pretože imigranti zaplatia na daniach a odvodoch viac, ako dostanú zo sociálneho systému. Obyčajný britský občan, ikonický John Smith, takéto štúdie odbije mávnutím ruky. Voľný pohyb osôb a prístup na britský pracovný trh treba jednoducho zrušiť.
Čo by vystúpenie z Európskej únie znamenalo pre britskú ekonomiku? Na to majú zástancovia vystúpenia a zotrvania veľmi rozdielne pohľady. Všetky sa však točia okolo zahraničného obchodu.
Ako by vyzeral obchod
Do Európskej únie smeruje viac ako polovica britských exportov. Závisia od nich milióny pracovných miest. V prípade vystúpenia z EÚ by Británia vyvážala svoje tovary a služby do Európy aj naďalej, ale za iných podmienok. Za akých? To záleží na forme ekonomickej dohody, ktorú by si s Európu vyrokovala. Ponúkajú sa štyri základné modely dohody o voľnom obchode.
Nórsky model: Nórsko nie je členom EÚ, ale je členom Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP). Nemusí implementovať všetky európske nariadenia a rešpektovať všetky výroky európskych súdov. Má pritom voľný prístup na európske trhy, okrem určitých finančných služieb.
Členovia EHP však musia umožniť voľný pohyb osôb. Okrem toho musia implementovať veľkú väčšinu štandardov v oblasti obchodu. V nórskom modeli by Británia musela dodržiavať väčšinu nariadení EÚ, ale stratila by právo o nich rozhodovať.
Švajčiarsko nie je členom EHP, no je členom Európskeho združenia voľného obchodu. Nemusí síce rešpektovať všetky európske smernice a nariadenia, ale aj tak ich pre zahraničný obchod zapracúva do vlastnej legislatívy.
Turecko má už dávno s EÚ dohodu o colnej únii. Môže do EÚ voľne vyvážať svoje tovary, nie však finančné služby. Finančné služby však tvoria významnú časť britskej ekonomiky.
Kanadský model
Zástancovia exitu preferujú kanadský model pridruženia. Kanada si s EÚ v roku 2015 vyjednala rozsiahlu dohodu o voľnom obchode s tovarmi a službami, nie však s právom voľného pohybu osôb a prístupu na trh práce.
Odporcovia exitu označujú predstavy o kanadskom modeli za naivné. Prečo by Európa mala nechať Britov ďalej lízať smotanu z trhu finančných služieb a pritom súhlasiť s ich odchodom z EÚ?
A ako dlho by trvalo uzatvorenie novej dohody Británie s EÚ? A čo by sa dovtedy dialo s britským zahraničným obchodom? Čo keď z Británie začnú odchádzať multinacionálne spoločnosti, aby sa usadili v krajinách, ktoré sú nielen lacnejšie, ale budú mať aj priamy prístup na trhy EÚ?
