Autor je teológ, článok vyšiel v časopise Dialóg
Vo verejnej debate zaznievajú slová o tom, že treba niekoho vykynožiť. Politici sa navzájom vo vyhrotených diskusiách označujú ako zradcovia, pokrytci, zlodeji a ak im to niekto z názorových oponentov vytkne, jedným dychom dodávajú, že to tak nemysleli. Že trochu expresívnosti k politike patrí. Nevraživosť je však súčasťou a sprievodným znakom takejto expresívnosti. Nie je to už len hraná asertívnosť. Cez mediálne kanály sa tento druh štandardu dostáva aj do verejného priestoru.
Cudzincov vraj nemusíme hneď strieľať, ale hranice musíme nepriedušne uzavrieť, horná hranica prijateľnosti ľudí, ktorí sú v krajnej núdzi je podľa ďalšieho vyjadrenia významného verejného činiteľa nulová.
Logickým pokračovaním debaty by bola otázka, že ak tých cudzincov nemusíme strieľať hneď, kde je vlastne tá subjektívna hranica, kedy ich už strieľať budeme môcť, aby sme si uchránili náš životný štandard. Máme okolo seba židoboľševikov, cigánskych parazitov, bandy zlodejov, zradcov, judášov, bielych židov, ľavicovo-liberálnych agentov, nepriateľov národa, cirkvi, kresťanstva, ľudskoprávnych svätuškárov, agentov západných mocností či šerešových nadácií, liberálnej ľavice, slniečkarov, kaviarenských povaľačov...
Plot okolo blahobytu
Neviem, či použijem správnu interpretáciu, no pokúsim sa naznačiť, ako pôsobia tieto označenia na mňa. Pôsobia kategorizujúco, hanlivo, ofenzívne. V adresátovi aj náhodnom poslucháčovi majú tieto označenia vzbudiť jednoznačné konotácie, ktoré urazia, ponížia, deklasujú v očiach verejnosti a pripomenú mu jeho hanebnú a opovrhnutiahodnú názorovú pozíciu.
Globalizácia je synonymom šírenia kozmopolitného uvažovania, ktoré ničí národnú hrdosť. Multikulturálna spoločnosť je napriek vyprázdnenému a nevysvetlenému obsahu vopred odsúdeniahodným projektom, ktorý protirečí našim zvyklostiam a ohrozuje národnú svojstojnosť a genetickú pokrvnú predurčenosť neskazeného kmeňového materiálu Karpatskej kotliny.
Univerzálne posolstvo monoteistických náboženstiev sa dostáva do nezávideniahodnej situácie. Abrahámovské náboženstvá sa síce hlásia k tým istým zakladajúcim textom, no ich momentálna politická interpretácia je dôležitejšia ako ich pôvodný zámer.
