Aj keď reč v utorok večer nebola jeho najlepšia, sklamanie či rozpaky z prezidentovho vystúpenia, ktoré odzneli, nie sú na mieste. Andrej Kiska sa zachoval štandardne a primerane situácii, ktorá v NR SR bola, ak nenaplnil očakávania, ktoré doň opozícia a časť kibicujúcej verejnosti vkladala.
Kriticky sa vymedziť voči vláde, ktorej bola práve odhlasovaná dôvera, nie je „prezidentská poloha“. Tou je, v takej slávnostnej chvíli, vliať, naopak, nádej a optimizmus verejnosti, že prídu lepšie časy. Ešte aj vtedy, ak jeho súkromný názor na budúcnosť je azda (zrejme?) skeptický.
Takpovediac základná pozícia prezidenta musí byť pozitívna. Iná vec je, ak prichádza do parlamentu, lebo po 3 rokoch Fico II sa už nevládze pozerať na zdravotníctvo, a úplná iná je viac-menej ceremonialita, keď sa otvára nový príbeh.
Významný prienik rovnakých osôb, ktoré už – najmiernejšie povedané - sklamali, či zloženie a spôsob vzniku vlády sú skvelé dôvody pre komentátora, aby verejne zapochyboval, ale nie pre hlavu štátu. Napokon, aj keď si myslíme svoje, úplne legitímny je aj názor, že Fico III je dobrou správou.
Celkom v poriadku bolo aj napomenutie opozície, že by si mala cibriť politický štýl, ktorý nestojí za veľa. Debata, že s osočovaním, obviňovaním bez dôkazov atď. predsa začal Fico, je síce hlboko pravdivá – nech sa páči k vyhľadávačom - ale nič to nemení na fakte, že šírenie negatívnych emócií otravuje ovzdušie tu a teraz.
