Autor je stredoškolský učiteľ a spisovateľ
Radosť žiť v krajine spravovanej dobrými a múdrymi ľuďmi. Vďaka nim sme aj my ostatní mohli duchovne vyrásť.
Nasledujúc ich osobný príklad, naučili sme sa rešpektovať pravidlá, rozumne hospodáriť a vážiť si seba i druhých.
Pohostinní sme boli vždy, ale skutočne sa rozdať sme schopní až teraz, po rokoch dobrej a múdrej správy. Keď treba pomôcť, doslova sa ideme potrhať.
Sme súčasťou slobodného sveta a veľmi si to vážime. Delíme sa s ním o dobré aj zlé. Rovnakým dielom prijímame aj rozdávame, nenadávame, nefrfleme, ťaháme za jeden povraz.
V podstate všetko, čo sme si ako národ na úsvite samostatnosti predsavzali, sme aj dosiahli.
Budúcnosť sme si s ľahkosťou kúzelníka omotali okolo prsta a naplnili sme tie najambicióznejšie predstavy o sebe samých.
Zasiali sme znamenité plody a určite by sme také odteraz aj žali, keby sa do toho nepokúšali miešať rôzni poloblázni, ktorí si z nejakého záhadného dôvodu nechcú uvedomiť, že sme dosiahli dokonalosť. Je to nepochopiteľné, ale stále sa medzi nami takí nájdu.
Najhlasnejší z nich sú zoskupení v rôznych neštandardných spolkoch a z princípu odmietajú akúkoľvek kontinuitu. Nič im nie je sväté. Popol vo volebných urnách ešte nestihol vychladnúť a už do každého rýpali.
