Fedor Gál a Matej: Cez ploty. Absynt: 2016
Diskutovať s človekom, ktorý má iný názor, nie je jednoduché. Mnohí si hovoríme, že sme tolerantní a empatickí, bránime slobodu prejavu aj slobodu vyjadrovať názory, ktoré považujeme za pohoršujúce, škandalózne, necivilizované. Často však len v teoretickej rovine.
Potom sa ocitneme v situácii, keď partnerom v dialógu je človek presne s takými názormi. Dokážeme sa držať svojich zásad? Neujdeme z takejto konverzácie so zdôvodnením, že „nie je o čom“? Existujú hranice toho, pokiaľ je dialóg ešte možný a kde už stráca význam?
Aj o tom a mnohom inom je pozoruhodná kniha Cez ploty, ktorá je vlastne prepisom e-mailovej korešpondencie sociológa a filmára (a bývalého politika) Fedora Gála s mužom menom Matej, ktorý sám seba označuje za národného socialistu. Politológovia by možno po analýze jeho textov použili aj príkrejšie označenie, ale nálepkovanie v tomto prípade naozaj nie je podstatné.
“"Obavy vyvoláva kniha preto, že rozhnevaných mladých (aj menej mladých) ľudí ako Matej sú na Slovensku desaťtisíce, ak nie státisíce. A nie všetci majú chuť na dialóg s ľuďmi, s ktorými nesúhlasia. Nie všetci chcú pochopiť, ako tí druhí premýšľajú a akí vlastne sú, čo ich trápi a aké vidia východiská."
„
Ani to, o čom si Gál a Matej píšu (Židia, holokaust, demokracia, migrácia, chudoba...), nie je až také dôležité ako to, ako sa ich konverzácia vyvíja, ako sa časom menia, ako sa občas približujú a potom znovu vzďaľujú, ako sa mení ich jazyk. Málokedy sa mi stáva, že formu povyšujem nad obsah, ale toto je ten prípad.
Snaha o porozumenie
Cez ploty je nezvyčajná kniha, svojím spôsobom experiment, akýsi epištolárny dokument.
Je ako neobrúsený diamant, pretože až na opravu gramatických chýb Gál aj Matej ponechali všetko tak, ako to pôvodne napísali. Nič po sebe neupravovali, nič nekorigovali a nič spätne nevysvetľovali. Kniha má síce poznámkový aparát, ale ten sa týka informácií, ktoré sa v korešpondencii ocitli.
Vďaka tomu je autentickým pohľadom do myslí dvoch veľmi odlišných ľudí, respektíve aspoň pohľadom na to, o čo sa s nami podelili.
Zrejme každý si isté myšlienky ponechá radšej pre seba. Miernym nedostatkom je, že jednotlivé e-maily nie sú datované, takže konverzácia sa odohráva v akejsi časovej prázdnote. Väčšinou to neprekáža, pretože výmena názorov sa týka prevažne nadčasových tém, ale niekedy to pôsobí mätúco, najmä keď hovoria o voľbách, a nie je jasné, o ktorých. Je to však len drobná škvrna kdesi na okraji.
Iniciátorom korešpondencie je Matej. Píše, že jeho cieľom je snaha o porozumenia a dodáva: „Myslím, že väčšina neduhov spoločnosti je naším spoločným trápením.“
