Už dávno nie je verejným tajomstvom, že politické rozhodovanie je mentálny Dárfúr. Zákon, ktorý začne platiť v júni, je však vrcholom a farbistým portrétom strmého svahu, po ktorom sa spúšťame.
Až 200-tisíc eur pokuty môže zaplatiť právnická osoba, ak pracovník, ktorého jej pošle cudzia firma, nie je zamestnaný legálne. Inak povedané, podnikateľ je povinný lustrovať cudzieho (!!) zamestnanca cez Sociálnu poisťovňu a z pracovnej zmluvy, či je v súlade so zákonom.
Tak toto je čistá loď bláznov. Keďže štát nevie potlačiť ilegálnu prácu, tak vymyslí ďalšie byrokratické zverstvo, ktoré sa – zrejme – neobíde bez angažovania ďalšej administratívnej sily. A pozor. Je to ten štát, ktorý prevádzkuje takzvanú sociálnu kobru, čo sú verejní zamestnanci s náplňou práce behať po stavbách, krčmách (atď.).
Richterovi to nestačí. Takže keď vám príde do firmy kachličkár na kúpeľňu (pozdravujeme Pašku) či človek na zdochnutý počítač, musíte vy zistiť, či nie je „fiktívnym živnostníkom“ a či platí odvody. Čo sme urobili, že nás Boh trestá týmto degenerovaným Smerom?
Richterov zákon plasticky zobrazuje, že pre neho a spol. sú ľudia ničím. A štát, oni, ich záujmy, naopak, všetkým. Tu a konkrétne posadnutosť čiernou prácou, ktorej obsesívna forma perzekúcie je ekonomický i filozofický nonsens.
