PÍŠE MIKULÁŠ DZURINDA

Potrebujeme nové sebavedomie

Vyhrali sme nielen studenú vojnu, ale dokázali sme aj realizovať bezprecedentný projekt – projekt európskeho znovuzjednotenia. Európa sa teší vyše 70 rokov mieru.

Ilustračné foto.(Zdroj: Európska komisia)

Autor bol predsedom vlády (1998 – 2006) a ministrom zahraničných vecí (2010 – 2012)

V živote človeka sú obdobia, keď sa mu darí, ale aj obdobia, keď čelí ťažkostiam. Európa súčasnosti je vystavená vážnym výzvam.

Zápasíme s dôsledkami finančnej krízy, dochádza k prepadu akciových trhov, v našom susedstve rinčia zbrane, mnoho mladých ľudí si ťažko hľadá pracú a do toho všetkého prichádza mohutná imigračná vlna, ktorá mení dlhoročné spôsoby, zvyklosti ľudí a atmosféru na uliciach európskych miest. Obavy, strach  a úzkosť ľudí podnecuje extrémistov a konfrontáciu.

Článok pokračuje pod video reklamou

Ako to už býva, kríza je aj príležitosťou. Pre nás, Európanov, sú dnešné ťažké časy príležitosťou na opätovné definovanie významu zjednotenej Európy. Na „upgrade“ jej vízie. A tiež na pozdvihnutie nášho sebavedomia, ktoré na zvládnutie problémov potrebujeme.

Zabudli sme na bezpečnosť

Európska únia je nielen unikátny, ale aj veľmi úspešný príbeh. V čase zamatovej revolúcie vo vtedajšom Československu som mal 34 rokov. Veľmi dobre som si uvedomoval, ako sa žije na Západe a ako sa žije nám, ľuďom v sovietskom bloku. Aké neradostné sú vyhliadky mojej generácie a najmä vyhliadky našich detí do budúcnosti.

Preto sme tak mohutne a vehementne stavili na zmenu. Život ľudí spoza železnej opony sa za štvrťstoročie zmenil na nepoznanie. Po zvrhnutí diktatúry sme boli síce chudobní, ale cítili sme sa bezpeční – chránení spoločenstvom, do ktorého sme sa rozhodli patriť.

S týmto pocitom bezpečia sme mohli všetku energiu venovať nášmu úsiliu – ekonomickému dobiehaniu vyspelejšej časti Európy. Darí sa to. Niektorým viac, iným trochu menej, ale projekt inklúzie a kohézie je nepopierateľne úspešný.

Občania krajín EÚ dosiahli vysoký sociálny štandard, ale začali strácať pocit bezpečnosti. Akoby EÚ strácala akčnosť. Akoby sme čosi zanedbali. Možno sledujúc skôr individuálne záujmy, ako kolektívnu, európsku bezpečnosť nás netrápili problémy tých členských krajín, v ktorých sa problém rastúcej imigrácie objavil.

Nesmieme byť vazalmi

Dobre sme zareagovali na anexiu Krymu, ale akosi sme zaspali na Blízkom východe a najmä v čase eskalácie vojny v Sýrii. Rusko vyplnilo priestor, do ktorého je teraz nielen ťažké vstúpiť, ale ktorého vývoj bude v najbližšom čase aj ťažké ovplyvniť. Kým pri záchrane Grécka sme loptu doslova vykopávali z bránkovej čiary, pri imigračnej kríze sa môže zdať, že lopta je už za ňou.

Z tejto defenzívy sa treba vymaniť. Krátkodobými opatreniami, ale najmä jasnou, perspektívnou víziou. A predovšetkým silnou politickou vôľou zvrátiť vývoj.

Veľké výzvy si vyžadujú prelomové rozhodnutia. My, Európania, by sme sa mali odhodlať zobrať európsku bezpečnosť do vlastných rúk. Tak, ako sa EÚ nesmie stať vazalom Ruska v súvislosti s Ukrajinou, takisto nesmie závisieť od Turecka v otázke zvládnutia imigračných vĺn.

To nie je volanie po nevľúdnom postoji k členskej krajine NATO, naopak, spolupráca je veľmi potrebná. No koncovka riešenia v takej citlivej otázke, akou je zvládnutie extrémneho imigračného náporu, by mala byť v konečnom dôsledku v našich, európskych rukách.

Rusko pri kohútikoch

Tento aspekt problému je našou Achillovou pätou: spoliehanie sa, že podstatu súčasných i budúcich imigračných vĺn, ale aj iných bezpečnostných výziev, bude riešiť a vyrieši za nás, Európanov, niekto iný.

Nevyrieši. Rusko rado otáča kohútikom. Doteraz malo v rukách ten plynový. Natlačilo sa aj k tomu „imigrantskému“, ktorý v súčasnosti a bezprostredne kontroluje Turecko (ktoré má však zároveň vlastné problémy, má takisto obmedzené možnosti, ale aj vlastné záujmy. Vrátane geopolitických.)

Ak my sami, EÚ, neprelomíme stereotypy v našich mysliach a srdciach a nepristúpime k formovaniu vlastných, spoločných, európskych obranných a bezpečnostných  síl, nepomôže nám dostatočné účinné ani medzinárodné spoločenstvo. Prečo?

Pretože mohutná imigrácia najviac trápi a bude trápiť nás, Európanov. Ak my, Európania, ukážeme skutočný „leadership“, potom môžeme dôraznejšie klopať aj na dvere našich amerických spojencov a medzinárodných organizácií.

Európa musí byť nezávislá

Za najnaliehavejší imperatív súčasnosti považujem jasnú odpoveď na otázku, kam a ako budeme vracať migrantov, ktorým nebude v krajine EÚ udelený azyl. A to tak, aby mohli prežiť v bezpečí obdobie, počas ktorého sa nemôžu vrátiť do svojich domovov.

Kým nedáme odpoveď na tuto otázku, kým nepristúpime ku konkrétnym krokom, nebudeme schopní takéto imigračné vlny zvládať. Ani tie súčasné, ani budúce.

Áno, perspektívu a šancu nás, Európanov, vidím v našom odhodlaní postarať sa o našu maximálnu  ekonomickú, energetickú i bezpečnostnú nezávislosť. A to v miere, aká je v tomto globalizovanom svete možná. Opierajúc sa o strategické spojenectvo s USA a NATO.

Takúto víziu treba zhmotniť v konkrétnych projektoch. Budú veľmi drahé. Peniaze však treba investovať do projektov a operácií, ktoré ponúkajú reálne východiská.

Keďže bude treba naozaj veľa peňazí, mali by sme prijať ďalšie, rovnako dôležité rozhodnutie: presadiť v našich krajinách hlboké ekonomicko-sociálne reformy.

Reformy, ktoré zvýšia produktivitu práce a našu konkurencieschopnosť, podnietia vytváranie pracovných miest, ale aj efektívnejšie vynakladanie verejných prostriedkov.

Doteraz sme boli úspešní

Potrebujeme podnietiť vytváranie zdrojov, ale zároveň zmeniť naše systémy sociálneho, zdravotného a dôchodkového zabezpečenia, aby pôsobili motivačne a aby boli odolnejšie proti zneužívaniu. Či už domácim obyvateľstvom, alebo imigrantmi.

To, čo dnes potrebujeme všetci najviac, je to povestné svetielko na konci tunela. Som presvedčený, že ak sa odhodláme na potrebné zmeny, to svetlo sa objaví. Ešte viac než mohutné zdroje budeme potrebovať nové sebavedomie. Presvedčenie, že to môžeme dokázať.

Myslím, že máme na čom stavať. Vyhrali sme nielen studenú vojnu, ale dokázali sme aj realizovať bezprecedentný projekt – projekt európskeho znovuzjednotenia. Európa sa teší vyše 70 rokov mieru.

Do veľkej miery sa podarilo stabilizovať naše susedstvo, najmä na západnom Balkáne. So Srbskom sme otvorili prvú kapitolu rokovaní o jeho vstupe do EÚ. A aj vo východnom susedstve aj vďaka EÚ je nádejný vývoj, i keď Ukrajinu čaká ešte dlhá cesta.

A napokon aj ekonomické otrasy posledných rokov a stabilizáciu spoločnej meny sme dosiaľ zvládli dobre a vlastnými silami.

Ešte nie je neskoro

Ak dokážeme pozdvihnúť naše sebavedomie, ak porozumieme potrebe spoločného postupu nielen v ekonomickej, ale aj bezpečnostnej oblasti a najmä ak prikročíme od slov k činom, zostaneme atraktívni aj pre našich britských spoluobčanov.

Európsky dom spolu s Britmi je a bude omnoho pevnejší a odolnejší ako bez nich. Nech už boli pohnútky britského premiéra sľúbiť referendum o zotrvaní Veľkej Británie v EÚ akékoľvek, volanie po zmenách našich sociálnych systémov a úprave sociálnych benefitov je vo svojej podstate racionálne.

Ak lídri kontinentálnej Európy ukážu odhodlanie brániť spoločnú Európu spoločnými silami a ak aj nájdu odvahu na zásadné ekonomické a sociálne reformy, bude to nepochybne silný dostredivý impulz aj pre obyvateľov Spojeného kráľovstva, aby rozhodlo o svojom zotrvaní v EÚ. Ešte stále nie je neskoro.

Najčítanejšie na SME Komentáre


Inzercia - Tlačové správy


  1. Tri pravidlá, na ktoré inovatívne firmy nikdy nezabúdajú
  2. Vieme, čo môže spôsobovať neplodnosť u mužov a žien
  3. Bayer posilňuje svoju značku
  4. Bývanie v Jarabinkách teraz s kuchynskou linkou v cene bytu
  5. Ružička Csekes je už po šiesty krát Právnickou firmou roka
  6. Reportáž: Ako sa robia balené bagety? Zisťovali sme vo fabrike
  7. Zákazníkom sme vďaka našim službám ušetrili viac ako milión eur
  8. Plánujete zmeniť lekára? Na toto sa potrebujete pripraviť
  9. Zelené Grunty pripravujú nové byty do predaja
  10. Košická Klinika detí a dorastu je opäť krajšia
  1. Bieloruský veľvyslanec sa stretol s rektorom SPU v Nitre
  2. Navštívte OMV na bratislavskom Autosalóne
  3. Ružička Csekes je už po šiesty krát Právnickou firmou roka
  4. Bayer posilňuje svoju značku
  5. Reportáž: Ako sa robia balené bagety? Zisťovali sme vo fabrike
  6. O2 a Matej Tóth otvárajú druhý ročník O2 Športovej akadémie
  7. METRO ukáže zákazníkom najnovšie trendy v gastronómii
  8. Joint International Week 2018 na EU v Bratislave
  9. Podpredseda vlády Vietnamu podporuje spoluprácu s EU v BA
  10. Zákazníkom sme vďaka našim službám ušetrili viac ako milión eur
  1. Firmy, pri ktorých sa nemusíte obávať dvojakej kvality potravín 15 926
  2. Plánujete zmeniť lekára? Na toto sa potrebujete pripraviť 15 235
  3. Desať obľúbených multistop zájazdov do celého sveta 14 025
  4. Tieto dizajnové hrnčeky a poháre na kávu ocení každý 13 610
  5. Aká je skutočná pravda o Partners Group Sk? 11 120
  6. Toto sú zdravotné problémy, o ktorých muži nehovoria 10 601
  7. V Trenčíne vzniká nová komunita, susedia tu budú priateľmi 6 075
  8. Reportáž: Ako sa robia balené bagety? Zisťovali sme vo fabrike 4 584
  9. Nenechajte svojich zamestnancov „vyhorieť“! 4 315
  10. Najkrajšie cyklotrasy na Slovensku nie sú iba v Bratislave 3 138

Téma: Otrava Sergeja Skripaľa


Článok je zaradený aj do ďalších tém Európska únia, Turecko

Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Vodič dodávky vrazil do chodcov v Toronte, zahynulo desať ľudí

Podozrivý muž nie je spojený so žiadnou teroristickou organizáciou.

Neprehliadnite tiež

Demokracia (Vico)

Karikatúra denníka SME (kreslí Vico).

Stĺpček Petra Schutza

Jozef Majský dokazuje, že si nie sme všetci rovní

Radový smrteľník s rovnakou diagnózou ako Majský by mal proces aj s vymeraným trestom dávno za sebou.

Autorská strana Ondreja Podstupku

Zdravotný pohár vína je mýtus. Ako a prečo vznikol

Vedecké poznatky pribúdajú rýchlejšie, ako ich kultúra dokáže vstrebať alebo zahodiť.

Komentár Zuzany Kepplovej

Ulica odvolala premiéra. V Arménsku

Muselo klať zrak, že nie Sarkisjan je tu pre štát, ale noty sa budú hoc aj meniť, aby on zotrval.

komentár petra schutza

Tento Danko nás vyjde draho

Kde sa po Plavčanovi, Gajdošovi a spol. ešte berie v Dankovi to sebavedomie na otáčanie témy opozičnej nespôsobilosti?