Autor je spisovateľ.
Ani prvý 1. máj už nie je tým, čím býval. Už nehrozí, že nespokojných pracujúcich postrieľajú žandári chrániaci práva kapitalistov ani vás nenaženú do povinných sprievodov, aby ste kráčajúc popred vyzdobené tribúny oslavne vykrikovali o svetlej budúcnosti, kým papaláši na tribúne s nacvičeným úsmevom čakajú, kedy sa to divadlo skončí.
Kričali sme, že v jednote je sila a ako študenti gymnázia sme sa tešili z dvoch vecí. Že nemusíme ísť do školy a že nám v Petržalke na prvomájových oslavách načapujú pivo, aj keď sme nemali osemnásť.
Ktovie, ako by sa k sviatku pracujúcich postavili naši dejatelia. Stáli by Štúr alebo Štefánik na tribúne? Alebo by kráčali s pospolitým ľudom a hádzali paradajky do súdruhov? Alebo by žili v exile a odtiaľ bojovali za národnú vec? To už asi nikdy nezistíme.
