Autor je vyskoškolský pedagóg
Keď si pozerám prvé hodnotenia činnosti ministrov, tuším najviac boduje ten od zdravotníctva. Držím mu palce, ostatne, ako i všetkým jeho kolegom. Hoci niektorým to asi nepomôže. Starého psa novým kúskom nenaučíš. Ale dajme sa prekvapiť. Myslím v dobrom. Tých zlých prekvapení sme si užili dosť. I keď počet škandálov asi nie je tým najlepším kritériom úspešnosti ministra. Mali by sme čakať viac. Ale čo? Výsledky?
Minister zdravotníctva to má ľahšie i ťažšie. Ľahšie v tom, s akou reputáciou odchádzali jeho predchodcovia, ale i v tom, že v rezorte je peňazí pomerne veľa (na rozdiel od školstva, napríklad). No a, samozrejme, ťažké v tom, že na skvelý príjem z týchto peňazí si už kdekto navykol. Ale ako zmerať, nakoľko bol Tomáš Drucker úspešný?
Hodnotiť zdravotníctvo sa zvykne rôznymi parametrami. Globálne, porovnaním výdavkov na hlavu a priemernou dĺžkou dožitia (USA vychádzajú závratne zle v porovnaní napríklad s Francúzskom).
Iným obľúbeným parametrom je dĺžka čakania na operácie. Ten sa zdá nielen zmysluplný, ale aj ovplyvniteľný v perióde volebného cyklu.
A čo tí ostatní, ktorí sa na operáciu nechystajú, ako pocítia, že bol minister úspešný? Kilometrami do najbližšieho špitálu? Iste, v čase zatvárania menších nemocníc významný parameter. Ale nestačí. Dokonca pre mňa je lakmusovým papierikom toho, že sa v zdravotníctve niečo ozaj hýbe dopredu, práve zatvorenie pre mňa najbližšej nemocnice – strašidelnej bratislavskej „Mickiewiczky“ (nedávny požiar jej koniec, žiaľ, asi neurýchli).