V roku 1942 Adolf Hitler udelil Rytierske kríže dvom generálom rýchlej divízie Jozefovi Turancovi a Augustínovi Malárovi.
Rýchla divízia bola spolu so zaisťovacou divíziou výstavnou jednotkou slovenskej armády.
Táto pekná nová armáda sa už o niekoľko mesiacov neskôr začala rozpadávať a v povstaleckom roku 1944 prestala v pôvodnej podobe existovať definitívne.
Minister obrany generál Ferdinand M. Čatloš síce vypracoval na tie časy mimoriadne pozoruhodný plán vojenského prevratu a následnej dočasnej vojenskej diktatúry (protimaďarskej, orientovanej na mier so ZSSR). To však odmietla z geopolitických dôvodov Moskva a tým aj Sovietmi infiltrovaná ilegálna povstalecká Slovenská národná rada. Svoju armádu už Čatloš nezachránil.
Turanca neskôr zatkol povstalecký generál Ján Golian a Veličkovi partizáni ho internovali v Sovietskom zväze. V roku 1947 ho súd v ČSR odsúdil na trest smrti, neskôr zmenený na 30 rokov väzenia. Malára gestapo internovalo v Nemecku a koncom februára 1945 ho pravdepodobne zavraždili pri výsluchu v koncentračnom tábore Sachsenhausen.
Goliana pravdepodobne popravili nacisti v tábore Flossenburg spolu s druhým povstaleckým generálom Rudolfom Viestom alebo možno NKVD po vojne v sovietskom zajatí. Golianovu manželku odsúdili v roku 1951 za prozápadnú špionáž.
Čatloša chceli začiatkom septembra 1945 zatknúť Nemci. Tesne predtým sa mu podarilo lietadlom ujsť na povstalecké územie, kde ho Golian viac-menej z bezradnosti zatkol a vydal dôstojníkom NKVD, ktorí ho eskortovali do ZSSR. Späť ho vydali v roku 1947 a bratislavský súd ho odsúdil na päť rokov.
Na konci ostala slovenskému štátu lojálna vlastne iba morbídna polovojenská Hlinkova garda vo svojich operetných uniformách, štrngajúca ceremoniálnymi dýkami.
