Karibské zálety právnika Futeja, ktoré sa vynárajú z dokumentov Mossack Fonseca, len potvrdzujú jeho povesť bieleho koňa Juraja Širokého. Ak ho aj na Bahamách spoznávame v tejto role, žalobu ani neriskujeme.
To, že schránka, ktorú si cez Panamu Futej zakladal, napokon od nákupu nehnuteľnosti odstúpila, je nepodstatné popri úmysle, ktorý investičný bol, a popri zhode okolností, že práve Široký na Bahamách už jedno obydlie vlastní.
Peniaze z Dôvery mali ísť na Bahamy, keď tam staval aj Široký Čítajte Hoci Futej zrejme nepatrí medzi sociálne odkázaných, jeho identitu nastrčenej figúry podčiarkuje, že keby transakcie, na ktorých sa zúčastňoval, robil s vlastným majetkom, hral by jednu ligu so Širokým, Poórom, Tkáčom, Haščákom. Nehrá.
Dalo by sa ďalej mávať indíciami. Je to však zbytočné, keďže každý – s výnimkou Penty, ktorá „si ctí, že sú to jeho vlastné prostriedky“ – desať rokov spoľahlivo tuší, že čo, resp. kto je Prefto.
Piráti z Karibiku (reportáž Toma Nicholsona) Čítajte A tiež, že aký politicko-obchodnícky deal ho doviedol do Dôvery a aká zmena situácie ho z nej zase „vyviedla“ (2014). Skutočnosť, že akcionárske peniaze z poisťovne putovali cez moria a oceány okolo sveta, takto už len dokumentuje, aké kľukaté a nevyspytateľné môžu byť cesty za tzv. konečným užívateľom výhod, keď ten sa k nim nemôže priznať z akýchsi dôvodov.
