Niektoré príbehy podnikania sú jasné. Bez sivých zón a divokej privatizérskej minulosti. Bez obskúrnych schránok, ktoré si požičiavajú mená z Hviezdnych vojen. A bez nevypovedaných epizód, ktoré si majitelia pred verejnosťou chránia ako starú tajnú receptúru.

Panama Papers naznačujú, že príbeh niektorých hráčov z pozadia zdravotnej poisťovne Dôvera, ktorá podniká s verejnými zdrojmi, takým nie je. Novinári sa už roky v mene verejnosti pýtajú, kto bol skutočným spoluvlastníkom Dôvery a kde nakoniec skončili zisky z poisťovne.

Pýtajú sa na väzby, vzťahy a toky peňazí, aby mohli vniesť svetlo do spleti schránok, ktoré zahmlievajú pravdu o povahe biznisu. Tie verzie príbehu, ktoré boli novinárom doteraz naservírované, majú vážne logické priepasti a nechávajú mnoho nezodpovedaných otázok.
Aké sú vzťahy medzi Danielom Futejom a Jurajom Širokým? Prečo sa Futej dohodol s Pentou na vytvorení takmer polmiliardového „fiktívneho“ zisku? Kde v skutočnosti skončili tieto peniaze? A neboli nejaké verejné zdroje použité na výstavbu Širokého bahamskej vily?
Na tieto otázky zatiaľ nedostávame jasné odpovede. Ale pýtať sa neprestaneme.
