Aj keď prerozdeľovanie je v EÚ posvätnou kravou, s utečencami to Komisia už preháňa. Návrh azylovej politiky, ktorý je opäť variáciou na kvóty, neberie ohľad na politickú realitu a vedie priamo k rozvoľňovaniu spolku. A viedol by aj vtedy, keby na programe nebolo hlasovanie o brexite, repríza španielskych volieb a ďalší diel gréckej ságy. Ale sú.
Je pravda, že v prípade opätovnej krízy na juhu je prerozdelenie utečencov medzi členov Únie politickou nevyhnutnosťou. A ak nechápu visegrádski politici, že je aj v ich najvyššom záujme, aby v Nemecku nepadla Merkelová a všade inde sa neposilňovali extrémisti, tak – odhliadnuc od solidarity – sú slepí a hlúpi. (Slovo solidarita sa hrozne zle píše, výraz je sprofanovaný.)
Potreba, aby aj západná verejnosť videla, že východ iba neberie, ale aj prispieva, a aj odbremenenie najviac preťažených krajín však ešte neznamenajú, že strach z moslimov vo V4 aj s jeho marketingovým zneužitím môže Komisia zmietnuť zo stola ako nelegitímny, parciálny záujem. Nemôže. Jej psou povinnosťou je hľadať riešenia, ktoré ak aj nedokážu byť kompromisom, tak aspoň predstierajú snahu.
