Pani Barbara Patel sa ohradila, že ona si žiadnu poštu od Camerona neželá. List podpísaný britským premiérom, v ktorom podporuje konzervatívneho kandidáta na post starostu Londýna, prišiel do schránky všetkým, ktorí sa volajú Patel. Pošta cielila na mená, ktoré zneli hindsky a sikhsky.
Pani Patel je Angličanka židovského pôvodu, čo je napokon aj kandidát Zac Goldsmith. Meno získala od manžela, ktorý je nepraktizujúci moslim. Neželá si, aby ju ktosi klasifikoval a oslovoval podľa predpokladu, akého je pôvodu a snažil sa v nej rozdúchať nenávisť voči protikandidátovi Sadiqovi Khanovi, ktorý je moslim pakistanského pôvodu.
V tom mala urazená Londýnčanka pravdu. Konzervatívny kandidát Goldsmith s aurou džentlmena neváhal bojovať etnickou kartou proti kandidátovi, ktorého zvolenie by bolo britskou, ak nie európskou senzáciou. V domácom meradle: akoby sa úspešný rómsky právnik dostal na radnicu v Košiciach.

Kto čítal napríklad Kureishiho zábavnú pseudoautobiografiu Budha z predmestia, mohol získať predstavu o vzťahu Britov k pakistanskej komunite v 70. rokoch. Scénka, v ktorej na rozprávača Karima Amira pustí domáci psa, keď príde dvoriť jeho dcére, je šialene vtipná a zároveň mrazivá.
Odvtedy uplynulo dosť času a nominant konzervatívcov to už nehrá na prízemný rasizmus. Skôr umne využíva deliace čiary medzi etnikami. Stará dobrá koloniálna praktika sa v kampani hodila.