Nemecký denník Süddeutsche Zeitung a Medzinárodné konzorcium pre investigatívnu žurnalistiku v piatok zverejnili manifest utajeného informátora pod prezývkou John Doe. On alebo ona vlani novinárom poskytol alebo poskytla 11,5 milióna dokumentov z panamskej právnickej firmy Mossack Fonseca, ktoré zahŕňajú údaje o takmer 215-tisíc schránkových firiem. Ide o najväčší únik dát v histórii. Doe v manifeste vysvetľuje, prečo dáta poskytol na skúmanie novinárom. Naznačuje, že je ochotný spolupracovať aj s úradmi pri vyšetrovaní, pokiaľ mu bude zaistená imunita.
Nerovnosť príjmov je jedna z tém, ktoré definujú našu dobu. Ovplyvňuje nás všetkých, celý svet. O náhlom zväčšovaní príjmovej priepasti sa debatuje roky medzi politikmi, akademikmi a aktivistami. Ale v snahách zastaviť priepasti v príjmoch sú bezmocní, hoci na túto tému sa urobilo nespočetné množstvo analýz, príhovorov, niekoľko skromných protestov a dokumentárnych filmov.
Otázky napriek tomu ostávajú nezodpovedané. Prečo? A prečo práve teraz?
Musia sa zodpovedať za zločiny
Panama Papers ponúka presvedčivú odpoveď: masívna a všadeprítomná korupcia. A nie je náhoda, že tá odpoveď prichádza práve z právnickej firmy. Išlo o viac než len služby spojené so správou majetku. Mossack Fonseca po desaťročia využívala svoj vplyv písať a ohýbať zákony tak, aby boli uprednostňované záujmy zločincov. V prípade ostrova Niue, Mossack Fonseca vytvorila dokonalý daňový raj (advokáti v roku 1996 vypracovali pre vládu na ostrove kompletnú legislatívu, ktorá umožnila zakladať a spravovať schránkové spoločnosti v absolútnom utajení; Mossack Fonseca riešila všetku administratívu, vláde len odovzdávala časť príjmov, ktoré neskôr stačili na pokrytie verejných výdavkov krajiny, pozn. red.).
Jürgen Mossack a Ramón Fonseca sa nás snažia presvedčiť, že schránkové spoločnosti, niekedy tiež nazývané „vehikle pre špeciálne účely“ (SPV; special purpose vehicles - v slovenčine sa skôr používa pojem projektová spoločnosť, pozn. red.), sú ako autá. Ibaže predavači ojazdených áut nepíšu zákony. A jediným „špeciálnym účelom“ týchto vehiklov sú až príliš často podvody vo veľkom rozsahu.
Schránkové spoločnosti sú často spojené s daňovými únikmi. Ale Panama Papers bezpochyby ukazujú, že schránkové spoločnosti sú síce legálne, ale napriek tomu sú používané na pestrejšiu škálu zločinov, nielen na vyhýbanie sa daniam.
Rozhodol/a som sa zamerať na advokátsku kanceláriu Mossack Fonseca, pretože sa domnievam, že jej zakladatelia, zamestnanci a klienti sa musia zodpovedať za svoju úlohu v zločinoch, z ktorých doteraz vyšli najavo iba niektoré. Bude trvať roky, možno desaťročia, než budú odhalené všetky špinavé praktiky.
Peniaze z Dôvery mali ísť na Bahamy, keď tam staval aj Široký Čítajte Nie som agent
Medzitým začala nová celosvetová debata, čo je povzbudzujúce. Na rozdiel od zdvorilých debát z minulosti, v ktorých sa starostlivo vynechávali akékoľvek náznaky o darebáctvach páchaných elitami, terajšia debata sa zameriava na to podstatné.
V tejto súvislosti mám niekoľko myšlienok.
Pripomínam, že nepracujem pre žiadnu vládu alebo spravodajskú agentúru. Nikdy som s nimi nespolupracoval/a priamo alebo ako ich dodávateľ. A nikdy ani nebudem musieť.
Moje názory sú moje vlastné, rovnako ako bolo moje rozhodnutie poskytnúť dokumenty novinám Süddeutsche Zeitung a Medzinárodnému konzorciu pre investigatívnu žurnalistiku (ICIJ). Nie pre akýkoľvek konkrétny politický účel, ale jednoducho preto, že som pochopil/a z dokumentov dosť, aby som si uvedomil/a mieru bezprávia, ktorá je v nich popísaná.
Opakovane nás klamali
Väčšina médií sa doteraz zamerala na to, čo bolo v tomto prípade legálne a čo všetko súčasný systém umožňoval. To, čo je dovolené, je škandalózne a musí byť zmenené.
Nesmieme pritom prehliadať dôležitý fakt: právnická firma, jej zakladatelia a zamestnanci vedome porušovali množstvo zákonov po celom svete, a to opakovane. Verejne sa síce obhajovali nevedomosťou, ale dokumenty poukazujú na ich vedomé a úmyselné previnenia.
Prinajmenšom už vieme, že sám Jürgen Mossack krivo prisahal pred federálnym súdom v Nevade (vyhlásil, že firma M. F. Corporate Service Nevada nie je súčasťou Mossack Fonseca, nebola to pravda, pozn. red.). Tiež vieme, že IT personál z Mossack Fonseca sa pokúšal zakryť zásadné lži. Všetci zúčastnení by mali byť zodpovedajúcim spôsobom potrestaní.
Na základe Panama Papers by mohli byť začaté tisícky trestných stíhaní, keby štátne orgány mohli dokumenty analyzovať. ICIJ a jeho partnerské médiá správne uviedli, že dokumenty neposkytnú žiadnym trestnoprávnym orgánom. Ale ja by som bol/a ochotný/á s týmito trestnoprávnymi orgánmi spolupracovať do tej miery, do akej to bude možné.
Ramón Fonseca, zakladajúci partner panamskej právnickej kancelárie Mossack Fonseca. (zdroj: SITA/AP/Arnulfo Franco)Informátori sú hrdinovia, nie vyhnanci
Videl/a som, ako boli zničené životy whistleblowerov (informátori, ktorí vynášajú dôkazy o neprávostiach a zločinoch médiám alebo oficiálnym kontrolným úradom, pozn. red.) a aktivistov v Spojených štátoch amerických (USA) aj v Európe potom, čo odkryli jasné neprávosti.
Edward Snowden uviazol v Moskve potom, čo bol vyhnaný v dôsledku rozhodnutia administratívy Baracka Obamu začať voči nemu stíhanie za špionáž. Za odhalenie praktík amerického Národného bezpečnostného úradu (NSA) si zaslúži hrdinské privítanie a významnú cenu, nie vyhostenie.
Bradley Birkenfeld získal milióny za informácie o švajčiarskej banke UBS a napriek tomu dostal trest odňatia slobody.
Antónie Deltour je momentálne pred súdom za to, že poskytol novinárom informácie, ako Luxembursko poskytovalo tajné daňové výhody nadnárodným korporáciám, a tak úspešne okrádalo susedské štáty o miliardy. A existuje veľa ďalších príkladov.
Whistlebloweri, ktorí odkrývajú prešľapy, si od svojej vlády zaslúžia imunitu, bodka. Kým vlády nepresadia právnu ochranu pre whistleblowerov, budú sa musieť trestnoprávne orgány spoliehať na vlastné zdroje alebo na práve prebiehajúce celosvetové úniky dokumentov.
“Je ťažké odhaľovať daňové úniky, keď volení predstavitelia prosia o peniaze elity, ktoré sa snažia o vyhýbanie sa daniam.
„
Reči sa hovoria a chlieb sa je
Vyzývam Európsku komisiu, britský parlament, Kongres USA a všetky národy, aby urýchlene presadili nielen ochranu whistleblowerov, ale aj ukončili zneužívanie obchodných registrov.
V Európskej únii by mal byť obchodný register každej členskej krajiny úplne otvorený a mal by obsahovať detailné údaje o skutočných vlastníkoch firiem. Spojené kráľovstvo môže byť hrdé na svoje doterajšie iniciatívy, ale ešte musí skoncovať s neprehľadným fungovaním svojich ostrovov, ktoré nepochybne sú základným kameňom celosvetovej korupcie (napríklad ostrov Jersey alebo Man, pozn. red.).
A Spojené štáty už očividne nemôžu dôverovať svojim päťdesiatim štátom, že sa správne rozhodnú o dátach tamojších firiem. Je už príliš neskoro na to, aby Kongres zasiahol a ustanovil štandardy pre zverejňovanie informácií a prístup verejnosti k nim.
Jedna vec je vychvaľovať sa na samitoch a v rádiách cnosťou transparentného vládnutia, ale úplne niečo iné je presadiť to do praxe. Nie je tajomstvom, že volební kandidáti v USA trávia väčšinu svojho času získavaním financií. Je potom ťažké odhaľovať daňové úniky, keď volení predstavitelia prosia o peniaze elity, ktoré sa snažia o vyhýbanie sa daniam.
Touto nechutnou politickou praxou sa kruh uzatvára. Už sa naozaj nedá čakať s reformou amerického systému financovania politických strán a kampaní.
Ako u nás prali peniaze a čo s tým má banka Penty Čítajte Choroba rozožiera našu morálku
Samozrejme, toto zďaleka nie sú všetky problémy, ktoré treba riešiť. Premiér Nového Zélandu John Key bol prekvapivo ticho, akú úlohu jeho krajina zohrala v podporovaní Mekky finančných podvodov - Cookových ostrovov.
Britská konzervatívna strana zas bez hanby kryla svoje vlastné postupy vrátane využívania schránkových firiem, kým Jennifer Shasky Calverová, riaditeľka jednotky na stíhanie ekonomickej kriminality na americkom ministerstve financií, odstúpila, aby mohla pracovať pre neslávne známu banku HSBC (ktorá nie náhodou sídli v Londýne).
Známe šušťanie amerických otočných dverí sa odráža od ohlušujúceho celosvetového ticha zatiaľ neodhalených skutočných vlastníkov firiem, ktorí sa pravdepodobne modlia, aby jej náhradník bol rovnako bezcharakterný. Tvárou v tvár politickej zbabelosti je určite lákavé vzdať sa a tvrdiť, že status quo ostáva v zásade nezmenený. Ibaže Panama Papers sú, keď už nič iné, do oči bijúci príznak, že našu spoločnosť prerastá choroba a rozožiera jej morálku.
“Sudcovia sa príliš často prikláňali na stranu bohatých, ktorých právnici sú dobre vyškolení ctiť literu zákona, a zároveň robiť čokoľvek, čo je v ich moci, aby pravý zmysel zákona zneuctili.
„
Úrady aj médiá zlyhali
Problém je už odhalený a nie je žiadnym prekvapením, že zmena nebude rýchla.
Päťdesiat rokov nebola výkonná, zákonodarná ani súdna moc schopná ponúknuť riešenie, ktoré by zabránilo rozširovaniu daňových rajov. Panama hovorí, že chce byť známa pre viac než len Panama Papers, ale tamojšia vláda zatiaľ dostatočne prešetrila iba jedného bieleho koňa na vlastnom kolotoči schránkových firiem.
Banky, finanční regulátori a daňové orgány zlyhali. Boli urobené rozhodnutia, ktorých následky dopadli na strednú a nižšiu triedu, kým bohatí ostali nedotknutí.
Beznádejne zaostalé a neefektívne súdy zlyhali. Sudcovia sa príliš často prikláňali na stranu bohatých, ktorých právnici, a nielen Mossack Fonseca, sú dobre vyškolení ctiť literu zákona, a zároveň robiť čokoľvek, čo je v ich moci, aby pravý zmysel zákona zneuctili.
Médiá zlyhali. Mnohé spravodajské siete sú len paródiou toho, čím kedysi boli. Zdá sa, že miliardári berú vlastníctvo novín ako hobby, čo obmedzuje spravodajské pokrytie závažných tém, ktoré sa týkajú bohatstva. Seriózni investigatívni novinári nemajú peniaze.
Ten vplyv je skutočný: aj keď sa to snažia popierať, niekoľko významných médií okrem Süddeutsche Zeitung a ICIJ malo možnosť analyzovať Panama Papers. Rozhodli sa nimi nezaoberať. Smutnou pravdou je, že medzi najvýznamnejšími a najschopnejšími médiami na svete nebolo jediné, ktoré malo záujem informovať o Panama Papers. Dokonca Wikileaks nereagovali na poskytnuté tipy.
Polícia hliadkuje v okolí sídla Mossack Fonseca v Panama City v utorok 12. apríla 2016, kedy vyšetrovatelia robili prehliadku priestorov a zaisťovali dôkazy. (zdroj: TASR/AP - Arnulfo Franco)Právnici ako sluhovia korupčníkov
Ale zo všetkých najviac zlyhala právnická profesia. Demokracie sú závislé na zodpovedných jedincoch v celom systéme, ktorí zákonom rozumejú a dodržiavajú ich. Nie na tých, ktorí im rozumejú a zneužívajú ich.
Všeobecne sa právnici stali natoľko skorumpovanými, že je nevyhnutné urobiť zásadné zmeny, ktoré ďaleko presahujú rámec už nastolených a zbytočne miernych návrhov.
Na začiatok, výraz „právna etika“, na ktorom sú postavené advokátske kódexy a udeľovanie licencií právnikom, si v skutočnosti protirečí. Mossack Fonseca nepracovala vo vzduchoprázdne. Napriek opakovaným pokutám a zdokumentovaných priestupkom vždy našli spojencov a klientov vo veľkých právnických firmách a prakticky v akejkoľvek krajine sveta.
Daniel Futej: Právnik, ktorý dokázal presvedčiť mocných (profil) Čítajte Keby snáď spustošená ekonomika nebola dostatočným dôkazom, tak teraz už niet pochýb, že sa právnici naďalej nemôžu regulovať navzájom (v advokácii vo svete aj na Slovensku funguje stavovská samoregulácia, pozn. red.). Jednoducho to nefunguje. Tí, ktorí sú ochotní platiť, si vždy nájdu právnika, ktorý bude slúžiť ich cieľom. Nech už je z Mossack Fonseca alebo z inej, zatiaľ neznámej, právnickej firmy. A čo sa stane so zvyškom spoločnosti?
“Tí, ktorí sú ochotní platiť, si vždy nájdu právnika, ktorý bude slúžiť ich cieľom. Nech už je z Mossack Fonseca alebo z inej, zatiaľ neznámej, právnickej firmy.
„
Revolúcia sa už možno začala
Kolektívny vplyv týchto chýb úplne porušuje etické štandardy, čo nakoniec vedie k novému systému, ktorý stále nazývame kapitalizmus, ale ktorý sa rovná ekonomickému otroctvu.
V tomto systéme – našom systéme – si otroci nie sú vedomí svojho postavenia ani postavenia svojich pánov, ktorí žijú v inom svete, kde sú nehmotné putá starostlivo ukryté v hromade neprístupného právnického žargónu.
Hrôzostrašná veľkosť ujmy spáchanej na svete by pre nás mala byť terapiou šokom. Ale ak musí na poplach biť whistleblower, je to dôvod k ešte väčším obavám. Signalizuje to, že demokratický systém bŕzd a protiváh zlyhal, že porucha je systémová, a že závažná nestabilita by mohla byť hneď za rohom. Takže teraz je čas na skutočnú akciu, a tá začína kladením otázok.
Historici dokážu s ľahkosťou rozprávať, ako dane a nerovnosť príjmov v dávnych dobách vyvolávali revolúcie. K skrotenie ľudu bolo vtedy nutné použiť vojenskú silu. Dnes sa za týmto účelom obmedzuje prístup k informáciám. Táto metóda je rovnako, ak nie dokonca viac účinná, pretože je neviditeľná. Zatiaľ žijeme v dobe lacných digitálnych úložísk a v dobe rýchleho internetového pripojenia, ktoré prekračuje hranice.
Nie je zložité spojiť si súvislosti od začiatku do konca. Najbližšia revolúcia bude digitálna. A možno sa už začala.
Preložené z anglickej verzie manifestu The Revolution Will Be Digitized od Johna Doe, ktorý v piatok zverejnil denník Süddeutsche Zeitung a Medzinárodné konzorcium pre investigatívnu žurnalistiku. Preklad, medzititulky, redakčné poznámky a perex: Adam Valček, Renáta Zelná.
Autor: John Doe
