Na slovenskej ambasáde v Hanoji pracuje aj môj kamarát Martin, ktorého poznám ešte z Nitry. Vymyslel, že tento rok bude aj Slovensko reprezentovať kultúru na festivale vo vietnamskom Hue. Veci vo Vietname však nie vždy fungujú tak, ako majú.
Tí, čo ste tam boli, viete, o čom hovorím. Dá sa to ľahko obrátiť na humor a rovnako ako sa na nich s dobrým úmyslom zabávame my, sa aj oni zabávajú na nás. Napríklad nechápu, prečo sa znepokojujeme, keď na zvukovke o 8.00 nie sú ani bubny, ani aparatúra, nakoniec vlastne zvukovka ani nie je a nakoniec nie je ani večerný koncert. Hlavne žiaden stres.
Predstavujete si komunizmus, ale to už na túto krajinu nie je aplikovateľný pojem. Je to síce vizuálny návrat do socíku, (tu mi pred očami ožili všetky dedove módne vychytávky), ale inak ide skôr o vysoký socialistický manažment, ktorý sa snaží vzkriesiť túto dobitú a neustále okupovanú krajinu plnú života. Neviem, ako je to s ľudskými právami, ale určite to raz bude lepšie.
Interpretujem si Vietnam po svojom. Nie je úplne jednoduché pochopiť kultúrny kód. Rôzne situácie pôsobia iracionálne, ale tento národ má vlastnú logiku. Doprava? Vážny punk. Počas festivalového obeda, kde sa stretli účinkujúce krajiny, sa väčšina predstavila na slávnostnom pódiu sály určenej na svadby, patrične zdobenej.
