Len letmý pohľad na spravodajstvo, ktoré prekoná najstráženejšiu hranicu sveta, ukazuje, že Severná Kórea je iná ako ostatné krajiny. Jedna bizarnosť strieda druhú a vytvára dojem o zvláštnom priestore, kde nie je nič nemožné.
Pozornosť púta najmä mladý diktátor, ktorý si v týchto dňoch zvolal straníkov, aby na kongrese potvrdili jeho moc. Zatiaľ netušíme, koľko bude zjazd trvať, informácií je typicky severokórejsky málo. Dívame sa však s obavami.
Kim Čong-un a celý režim, ktorý vytvoril jeho starý otec a potom ho ďalej cestou do absurdnosti viedol jeho otec, totiž nie je neškodný. Kým Západ si uťahuje z výstrelkov propagandy a prirovnáva obraz Kimovcov k Chuckovi Norrisovi, sú státisíce Severokórejčanov v pracovných táboroch. Väčšina sa neprevinila ničím, mnohí sa tam narodili a nič iné ako život otroka nezažili.
Milióny hladujúcich ľudí. Popravy celých rodín, aby sa vykynožil „buričský gén“. Absolútna izolácia od iného sveta. Aj tí, čo sú na „slobode“ v skutočnosti slobodní nie sú, robiť môžu len to, čo im štátostrana povolí, voľne sa nemôžu hýbať ani po vlastnej krajine.
Kuriozita, ktorú inde neuvidíte. Kim si na kongrese upevňuje moc Čítajte Pripomína to román 1984. Napokon, aj jediná fotografia, ktorú usporiadatelia zjazdu strany poskytli médiám, je z polovice osemdesiatych rokov.
Výsledkami kolosálneho zjazdu Kórejskej strany práce po 36 rokoch pravdepodobne nebudeme prekvapení. Kim Čong-un potvrdí verných vo vedení strany, neprinesie reformy a neohlási otváranie sa svetu, ako to kedysi urobili v Číne.
Ani pozvaná stovka zahraničných novinárov, ktorých na samotný zjazd nevpustili, nie je známkou, že by sa režim rozhodol nadviazať dialóg. Zatiaľ severokórejská tlač písala, že nukleárne zbrane sa chystá použiť len v prípade narušenia suverenity krajiny.
