„Želám vám posledné pekné biele dni,“ vyhráža sa prívrženec ĽSNS fyzickou likvidáciou prezidentovi, politikom, umelcom, mimovládkarom a novinárom na najnovšom videu plnom vulgarizmov, ktoré koluje po sociálnych sieťach.
Je to paradox. Práve tí, ktorí namiesto pravdy a faktov používajú emócie a gestá, majú plné ústa slov o obmedzovaní ich slobôd, o nedemokratických praktikách zakazujúcich určité politické strany, o represii voči nim. Prekáža im snaha stíhať vyhrážky, ktorých sa dennodenne dopúšťajú.

A pritom práve oni sa netaja tým, že hneď ako budú môcť, začnú zakazovať, obmedzovať a dokonca aj vraždiť.
Slobody, ktoré priniesla (hoci taká nedokonalá, ale stále najlepšie fungujúca) demokracia, by si rád užíval každý. O vyspelosti jedinca, politickej strany či celej spoločnosti však hovorí najmä to, komu je ochotná tieto slobody dobrovoľne prisúdiť.
Akékoľvek právo alebo občianska sloboda však strácajú svoj obsah, ak ho niekto využije na to, aby verbálne alebo aj prakticky pripravil tisíce ďalších ľudí o ich práva – na názor, vyznanie alebo, nebodaj, život.
Ľudia, ktorí sa na sociálnych sieťach oháňajú vulgarizmami a výzvami na fyzickú likvidáciu iných, si pritom tak radi navliekajú masku. Hrajú sa na pomocníkov a slušných spoluobčanov, ale popritom tam virtuálne pošlú desaťtisíce ľudí do plynu, inde reálne vynadajú umelcom, občas opäť padne nejaká tá (zatiaľ len) facka alebo kopanec.
Nemá však zmysel zakázať Ľudovú stranu – Naše Slovensko, ako sa snažia niektorí aktivisti. Jej idey sa tak schovajú pred verejnosťou a svoje tézy bude rozvíjať v podzemí (ako to už niekoľkokrát urobila) a z predstaviteľov strany sa stanú martýri so stúpajúcou popularitou.