Úpadok takzvaných štandardných strán a nárast vplyvu atypických a výstredných typov v politike sú v najtesnejšej korelácii s bezbariérovým šírením nenávistných rečí.
Sociálne siete sú nová prenosová sústava, hlbší je však fakt, že nemainstreamový, alternatívy postoj k nejakému politickému obsahu sa viaže takmer vždy na negatívne vymedzenie, čiže hrotenie vzťahu aj slovníka. Kým bude trvať necenzurovaný internet a vzostup antipolitiky, bude kvitnúť aj „hate speech“.

Stíhať všetko, čo sa vyskytne na sieti či inde, je nemožné aj nežiaduce. Spoločensky nebezpečné sú prejavy vyzývajúce na násilie, pričom vyššej ochrane sa sčasti z rozumných a sčasti z ideologických dôvodov tešia skupiny považované za slabšie a znevýhodnené.
Ísť nad tento rámec je zriedkavé, známy je napríklad rok podmienečne pre istého komunistu za schvaľovanie atentátu na piatich českých vojakov v Iraku. Podobne by sa azda dalo pocvičiť aj s Kotlebom a spol. Sporná je – rovnako ako pri zákaze ĽSNS – otázka „výroby martýrov“.