Ján Figeľ prekvapil, keď sa zakrátko po odchode z čela KDH predstavil ako zvláštny vyslanec Európskej únie pre náboženskú slobodu vo svete. Zatiaľ sme počuli málo o obrysoch samotného Figeľovho úradu, ale pýtať sa treba.
Keď v minulom roku vyšli prvé informácie o diskutovanom úrade, týkali sa situácie na Blízkom východe. Kresťanskí aktivisti vtedy začali pripravovať návrh, aby Európsky parlament uznal postup Islamského štátu voči náboženským menšinám v regióne ako genocídu.
To by zabezpečilo postúpenie veci pred medzinárodný trestný tribunál a zvýšilo tlak na svetových lídrov. Začiatkom februára tohto roka bola rezolúcia jednohlasne schválená.
V minulosti tak predstavitelia Veľkej Británie, Francúzska a Ruska dostali do ľudskoprávneho slovníka výraz zločiny proti ľudskosti, keď sa snažili pomenovať a potrestať vyvražďovanie Arménov na začiatku prvej svetovej vojny. Rusi najprv hovorili o „zločinoch proti kresťanstvu“, čo však partneri namietali. Termín by totiž vylúčil iné vyznania z pôsobnosti, preto bol rozšírený.
Figeľ sa stane osobitným vyslancom EÚ pre náboženské slobody vo svete Čítajte Podobná logika nás privádza k otázkam, či úrad nebude slúžiť prednostne ochrane kresťanských komunít vo svete. Na tom by, samozrejme, nebolo nič zlé, no nie pod hlavičkou EÚ. Vyberať si na základe vierovyznania, kto stojí za ochranu a kto nie, totiž nie je prístup, ktorý charakterizuje princípy Únie.
Tá síce stojí na podloží kresťanského morálneho dedičstva, no ústavným dokumentom dominuje humanistický princíp, ktorý sa opiera o pojem ľudskej rodiny.
Tu sa črtá pochybnosť, či úrad, ktorý vychádza z iniciatívy kresťanských lobistických skupín, ďalej bol predstavený na summite európskych konzervatívcov a odštartovaný v spojitosti s uctením pápeža európskou cenou, bude skutočne fungovať nad konfesiami?
