Autorka je publicistka, žije v Tel Avive
Každý rok v máji sa v jednom týždni stretnú veľké emócie. V rámci siedmich dní si Izraelčania pripomínajú obete holokaustu, padlých vojakov, ktorí položili život za obranu krajiny, a výročie nezávislosti, ktoré sprevádzajú veľkolepé oslavy.
Táto netradičná zmes protichodných pocitov vyvoláva u Izraelčanov veľa otázok o tom, čo definuje národ ako celok a ľudí ako jednotlivcov. Každému cudzincovi, ktorý mal možnosť zažiť tento spomienkový týždeň, sa zdá zvláštna najmä kombinácia uľahnutého, ale aj čerstvého smútku za padlými vojakmi s pestrými oslavami vzniku štátu.
Podľa židovského kalendára nový deň začína západom slnka, a preto len čo v utorok večer zmiznú posledné slnečné lúče, ponorí sa celá krajina do pochmúrnej nálady, ktorá pripomína minulotýždňový deň spomienky na obete holokaustu. Televízne a rozhlasové vysielanie sa zaoberá výlučne príbehmi padlých a pozostalých, zábavné centrá sú zatvorené a celý národ smúti.
Len s tým rozdielom, že je už len pár ľudí, ktorí môžu vyrozprávať príbehy holokaustu. Napriek tomu, že takmer každá rodina v Izraeli má svoj príbeh z tejto tragickej éry, jeho protagonisti pomaly vymierajú.
