Autorka pracuje v Nadácii otvorenej spoločnosti, žije vo Francúzsku
Vo francúzskej tlači boli o moslimských závojoch a šatkách napísané tisíce článkov, odkedy sa v sedemdesiatych rokoch fenomén dostal do pozornosti médií. V krajine vari neexistuje intelektuál, filozof alebo politik, ktorý by sa k zahaľovaniu ešte nevyjadril.
Aj napriek tomu je táto téma neustále aktuálna: pred časom premiér Valls oživil diskusiu o tom, či rozšíriť inštitúcie, v ktorých je zakázané nosenie moslimskej šatky – hidžábu - aj o univerzity.
V apríli oslávil výročie aj zákaz zahaľovania tváre na verejnosti. Boli to však oslavy bez okázalostí, lebo aj po piatich rokoch väčšina zainteresovaných zákon vníma ako polemiku míňajúcu sa účinkom.
O možnosti prijatia zákona zakazujúceho nosenie závoja zahaľujúceho celú tvár okrem očí – nikábu - na verejnosti sa začalo hovoriť už v júni 2009. Vtedajší prezident Sarkozy zahalené ženy označil za „odrezané od spoločnosti a zbavené akejkoľvek identity“ a suverénne vyhlásil, že „burka nie je náboženský symbol, je to znak podriadenosti, poníženia“.
Tieto vyjadrenia prekvapili nejedného experta, keďže výklady textov opisujúcich účel a spôsob zahaľovania sa rozchádzajú. Taktiež neexistovali žiadne sociologické štúdie, ktoré by potvrdili, že zahalené ženy sú skutočne obeťami nadvlády mužov - patriarchátu. Čo sa týka počtu takto zahalených žien vo Francúzsku, ani oficiálne zdroje neponúkajú viac než len hrubý odhad - medzi 367 a 1900.
Sarkozy zákonom mieril na pravicového voliča
Sarkozyho prejav bol však zlomový, pretože prvýkrát spochybnil kompatibilitu niektorých tradícií vychádzajúcich z islamu so životom v západných demokraciách. Predtým francúzskych moslimov skôr nabádal prispôsobiť sa zvykom sekulárnej krajiny, v ktorej náboženská identita občanov spadá do súkromnej sféry.
Paradoxne, zatiaľ čo verejné politiky podporovali toleranciu, medzináboženský dialóg a sociálnu súdržnosť, oficiálne vyjadrenia prezidenta krajiny prestali túto filozofiu vzájomného porozumenia odrážať. Namiesto obnovenia rovnováhy medzi náboženskými komunitami Sarkozyho vyhlásenie zintenzívnilo polarizáciu postojov verejnosti voči islamu a moslimom.
Vidno to aj na prieskumoch verejnej mienky z januára 2010, podľa ktorých 57 percent francúzskych občanov podporovalo prijatie takého zákona. Pre mnohých bol však zákaz krajným riešením problému. Prieskum tiež ukázal, že názory boli rozdelené podľa politických preferencií opýtaných: najviac voličov strednopravých (75 percent), pravicových (69 percent) a extrémne pravicových strán (74 percent) zákon schvaľovalo.
Naopak, 48 percent voličov ľavicových strán bolo proti takémuto zákonu. Prekážala im najmä Sarkozyho populistická rétorika a verejné pranierovanie moslimov v snahe imponovať krajne pravicovým voličom.
1500 pokút pre zahalené ženy
Keď sa o zákone v októbri 2010 hlasovalo, bolo jasné, že nebude vyplývať z konsenzu. Socialistická strana hlasovanie bojkotovala (s výnimkou dvadsiatich poslancov vrátane Vallsa) s odôvodnením, že nie je úlohou štátu rozhodovať o správnom výklade náboženských textov a že zákon aj tak nebude mať požadovaný efekt.
